Syndróm vyhorenia – tichý záškodník s veľkými následkami
Syndróm vyhorenia je v neustále prepojenom a rýchlom svete čoraz väčším problémom. Opisuje sa ako stav emocionálneho vyčerpania spôsobený nadmerným a dlhodobým stresom alebo prepracovanosťou. Aké sú jeho príznaky a ako dlho sa lieči syndróm vyhorenia?
Syndróm vyhorenia, známy aj ako burn-out, je duševný stav charakterizovaný fyzickým a emocionálnym vyčerpaním, odlúčenosťou a pocitom extrémneho nedostatku motivácie a produktivity. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila syndróm vyhorenia medzi profesionálne javy a nazvala ho „poruchou povolania“.
Syndróm vyhorenia
Syndróm vyhorenia, vyhasnutia alebo aj chronický únavový syndróm je známy od 70. rokov 20. storočia. Po prvýkrát ho opísal nemecký psychológ Herbert Freudenberger. Ide o stav psychickej vyčerpanosti, vyplývajúcej z vysokého pracovného nasadenia a narušeného work-life balance.
Človek má pocit, že musí všetko postíhať, napriek tomu to nestíha, čo vedie k prvotným fázam demotivácie. Pri pomyslení na prácu sa ho zmocňuje úzkosť a depresia. Dni sú pre neho šedé a stráca chuť do života a uspokojenie nenachádza ani vo voľnočasových aktivitách.
A hoci si to niektorí nevšímajú pracujú naďalej, až to napokon končí kolapsom alebo podlomeným zdravím s rôznymi diagnózami, kde spúšťačom bol práve nadmerný stres.
Vyhorenie v práci
Vyhorenie v práci sa zvyčajne prejavuje tromi rôznymi spôsobmi: vyčerpaním, cynizmom a neefektívnosťou.
Vyčerpanie sa vyznačuje intenzívnym fyzickým a emocionálnym vyčerpaním, nedostatkom energie a neschopnosťou sústrediť sa. Cynizmus znamená zníženie nadšenia pre prácu, odstup a všeobecne negatívny pohľad na vec. A napokon neefektívnosť sa týka pocitov neschopnosti, nedostatku motivácie a sebadôvery a pocitu, že človek nie je schopný dosiahnuť svoje ciele.
Vyhorenie v práci ovplyvňuje ľudí rôznymi spôsobmi. Niektorí môžu byť podráždenejší, trpieť bolesťami hlavy, ľahko sa unavia alebo častejšie ochorejú. Iní môžu zistiť, že nie sú schopní zvládnuť pracovnú záťaž, ktorá bola predtým zvládnuteľná, alebo sa môžu ľahšie rozptýliť a nedokážu sa sústrediť na úlohy.
Vyhorenie sa najčastejšie vyskytuje u ľudí v profesiách, ktoré sú veľmi náročné, pracovne náročné a vyžadujú si neustály multitasking. K vyhoreniu sú náchylní manažéri, zdravotné sestry, právnici, sociálni pracovníci a technickí pracovníci.
Príznaky vyhorenia – burn-out syndróm
Syndróm vyhorenia alebo burn-out syndróm má mnoho príznakov, ktoré sa môže rôzne prejaviť u každého jednotlivca. Medzi najčastejšie príznaky syndrómu vyhorenia patria:
- vyčerpanie a pocit vysilenia
- strata motivácie
- zmeny v spánku alebo stravovacích návykoch
- strata nadšenia alebo radosti
- podráždenosť, frustrácia alebo apatia
- ťažkosti so sústredením alebo dokončovaním úloh
- sociálne stiahnutie alebo izolácia
U niekoho sa syndróm vyhorenia môže prejaviť aj chronickou únavou, fyzickou chorobou či dokonca zranením. Ak vyhorenie pretrváva bez kontroly, môže viesť k problémom s fyzickým a duševným zdravím, zníženiu spokojnosti s prácou a zvýšenému riziku depresie.
Syndróm vyhorenia – test
Vzhľadom na nárast počtu sťažností súvisiacich s vyhorením je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým vedieť rozpoznať príznaky vyhorenia a vedieť tento problém správne diagnostikovať a liečiť.
K dispozícii sú testy, ktoré pomáhajú posúdiť úroveň syndrómu vyhorenia človeka. Jedným z takýchto testov je Maslachov inventár vyhorenia alebo MBI (Maslach Burnout Inventory). MBI je dotazník, ktorý sa zostavuje sám a je určený na meranie troch aspektov vyhorenia: emocionálne vyčerpanie, depersonalizácia a zníženie osobného úspechu.
Ďalším testom syndrómu vyhorenia je Kodaňský inventár vyhorenia (Copenhagen Burnout Inventory, CBI). CBI je dotazník určený na meranie troch aspektov vyhorenia: vyčerpanie súvisiace so stresom, pracovný cynizmus a zníženie profesionálnej efektívnosti.
Syndróm vyhorenia – liečba
Prvým krokom pri liečbe syndrómu vyhorenia je jeho presná diagnostika. Testy ako MBI a CBI sú neoceniteľnými nástrojmi na identifikáciu prítomnosti a úrovne vyhorenia. Ak sa tieto testy použijú ako súčasť procesu diagnostiky, môžu pomôcť zabezpečiť, aby bol akýkoľvek liečebný režim prispôsobený potrebám jednotlivca.
Vyhorenie môže mať vážne následky, ak sa nerieši správne. Rozpoznanie príznakov vyhorenia a hľadanie diagnózy je prvým krokom. Testy ako MBI a CBI môžu pomôcť stanoviť presnú diagnózu a správne prispôsobený plán liečby môže pomôcť zabezpečiť, aby sa problém správne riešil.
Najbežnejšou liečbou syndrómu vyhorenia je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Tento typ psychoterapie nabáda jednotlivcov, aby preskúmali a upravili určité myšlienky, správanie alebo interakcie, ktoré môžu spúšťať alebo zhoršovať ich vyhorenie.
Pri KBT sa pacienti zvyčajne naučia, ako zvládať stres a emocionálne reakcie, zlepšiť komunikačné zručnosti a identifikovať a zmeniť neužitočné myšlienkové vzorce.
Okrem KBT je možné podniknúť aj ďalšie kroky, ktoré pomôžu zvládnuť vyhorenie. Môžu zahŕňať vedenie denníka, fyzickú aktivitu, rozhovor s odborníkom na duševné zdravie a stanovenie realistických cieľov a očakávaní. Pri ľahších prejavoch úzkosti môže človek siahnuť aj po voľnopredajných liekoch, akým je napríklad Guajacuran.
Ako dlho sa lieči syndróm vyhorenia?
Väčšina ľudí môže niekedy v živote zažiť určitý stupeň vyhorenia z rôznych príčin, ako je napríklad FOMO syndróm, a nemusí sa nevyhnutne liečiť. Ak však človek zažíva ťažšiu verziu vyhorenia a narúša jeho každodenný život, sú k dispozícii liečby, ktoré mu pomôžu. Ako dlho sa lieči syndróm vyhorenia?
Dĺžka liečby syndrómu vyhorenia sa môže v závislosti od jednotlivca veľmi líšiť. V niektorých prípadoch možno liečbu ukončiť v priebehu niekoľkých týždňov. U iných môže úplné zotavenie trvať niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov. Hlavným cieľom každej liečby syndrómu vyhorenia je pomôcť zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života.
Je dôležité poznamenať, že žiadni dvaja jednotlivci nebudú prežívať vyhorenie rovnakým spôsobom. Liečebné plány by preto mali byť prispôsobené jednotlivcom, aby sa zabezpečil čo najlepší výsledok. V niektorých prípadoch sa môžu predpísať lieky v kombinácii s terapiou.
Bez ohľadu na zvolený spôsob liečby je kľúčom k zvládnutiu syndrómu vyhorenia pochopiť, prečo k nemu dochádza, a naučiť sa ho zvládať. Hoci dĺžka liečby môže byť rôzna, pre úspešné zotavenie je nevyhnutná podpora a dôslednosť.
Syndróm vyhorenia – stres a strava
Prvé, čo by sa malo odstrániť pri syndróme vyhorenia, je stres. Mnoho ľudí sa pýta, ako sa zbaviť stresu. Zmierniť stres možno pravidelným športovaním, na ktoré si naozaj treba nájsť čas. Ak to ale nie je možné, odporúča sa iná voľnočasová aktivita, pri ktorej človek vypustí z hlavy myšlienky na prácu.
Ako sa zvykne hovoriť: „pracuj len do výšky svojho platu“ alebo ako hovoril už Tomáš Baťa „dobrý zamestnanec je oddýchnutý zamestnanec“. Zdravie máme len jedno a stratiť ho kvôli práci pre iného je hlúposť.
Po druhé je to strava. Každý stres rieši jedlom. Po náročnom dni si rád dopraje niečo sladké, slané, tekuté, a to pod rôznymi zámienkami, že si to zaslúži alebo že po takom dni si môže dopriať zhrešiť. Toto sa však začne opakovať, až sa to stane každodenným zhrešením, z ktorého sa dvíha číslo na váhe.
Nastupuje tak zlý pocit zo samého seba. Táto kombinácia, psychická vyčerpanosť a zlý pocit zo seba, nahráva aj stavom depresie. Človek by si mal vtedy dopriať radšej zdravú a vyváženú stravu, ktorá obsahuje zeleninu, ovocie, mäso na rôzne spôsoby.
Výživové doplnky a dostatok spánku
Ďalšou podstatnou vecou sú výživové doplnky. So syndrómom vyhorenia ide ruka v ruke nedostatok magnézia. A tento deficit sa môže premietnuť aj do rôznych zdravotných problémov, napríklad tetánie. Práve za ňou v prevažnej väčšine prípadov stojí nedostatok jedného z najdôležitejších minerálov v tele.
Ďalším takpovediac doplnkom je yerba maté. Tento čaj je prírodným energetickým nápojom bez pocitu únavy po odznení jeho účinkov. Človeka nabije energiou, motiváciou, sústredením a dokonca vo vyšších dávkach dokáže navodiť menšiu eufóriu. V práci tak dokáže podať vyšší výkon za kratší čas ako zvyčajne.
Zmierniť prvotné príznaky vyhorenia pomôže aj spánok. K dobrému odpočinku prispieva aj suplementácia magnézia. Okrem toho sa spánok dá zlepšiť aj pravidelnosťou. Aj bez ohľadu na víkendy a voľné dni je treba mať v spánku pravidelnosť.
Jedinou najistejšou radou ako predísť vyhoreniu je zníženie vysokého pracovného nasadenia a stresu. Nelipnúť príliš na termínoch a práci. Taktiež sa snažiť dopriať si viac oddychu po náročnom pracovnom období.
S vyhorením však môžu zápasiť aj športovci, a to na poli tréningu či nabitej súťažnej sezóny. Vtedy sa hovorí o pretrénovaní. Jeho príznaky nie sú ďaleko od syndrómu vyhorenia a niektorých športovcov stálo pretrénovanie kariéru.
Publikováno: 11. 9. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
