Strach je ako mozgový vírus – 10 tipov, ako sa zbaviť strachu
„Nie je to tak, že sa neodvážime urobiť určité veci,
pretože sa nám zdajú zložité.
Zložité sú preto, lebo nám na ich uskutočnenie chýba odvaha.“
(Seneca)
Strach je ako mozgový vírus. Začína to jednoduchou otázkou: „Čo ak…?“ (čo ak sa mi to nepodarí, čo ak zlyhám, čo ak sa zosmiešnim a strápnim, čo ak neuspejem). Vyzerá to pomerne jednoducho, ale ak včas nezasiahnete, začnú sa diať šialené veci. Jedna negatívna myšlienka plodí ďalšiu negatívnu myšlienku. Ak budete strach podporovať a hýčkať ho, ak začnete spriadať rôzne hororové scenáre, absolútne vás pohltí. A čím viac vás to pohltí, tým viac sa do toho začnete zamotávať a budete paralyzovaní. Strach má naozaj veľkú moc.
Človeka, ktorý sa ponorí do vykonštruovaných predstáv a negatívnych domnienok, presvedčí, že to je neodvratná pravda. A človek tomu rád uverí. A začne sa cítiť mizerne, pretože sa už cíti napolovicu vyhodený z práce, opustený partnerom alebo na mizine. Strachu dovolil, aby ho ovládol a vytvoril mu realitu. Ak chcete od života viac, musíte urobiť viac, ako ste robili doteraz. Ak chcete vo svojom živote zmenu, ide o to, či urobíte niečo, alebo neurobíte nič.
„V ktorej oblasti môžete teraz urobiť prvý krok a prekonať tak svoj strach?“ Položte si na otázku: „Odvíja sa môj život tak, že si môžem povedať, že som toto rozhodne ja, že takto to chcem? “Strach je pocit, a tento pocit vytvára vaše myšlienky, myšlienky vás povedú k činom a to čo urobíte, má za následok výsledky . Ak sa do toho vrhnete napriek tomu, že máte z toho strach, výsledok bude mať úplne inú kvalitu, ako keď vás strach zabrzdí a vy ostanete stáť zaseknutí na jednom mieste.
Všimli ste si, že strach sa dokonca aj vyplní? Obete potom radi hovoria: „ja som to vedel/a“. A ja sa vždy pýtam, ako je to možné? Máte vešteckú guľu, v ktorej ste to našli? Alebo ste si to vyveštili v kartách? Uvedomte si, že väčšina dobrého si vyžaduje odvahu riskovať. Spomeňte si na prípady, kedy ste nad strachom zvíťazili a hľadajte, ako sa vám to podarilo.
Čo vám pomohlo prekonať vtedy strach? Akým spôsobom alebo čím ste ho prekonali? Čo vám prekonanie strachu do života prinieslo? Spravte si z odvahy svoj dobrý návyk. Navyknite si postaviť sa tvárou svojmu strachu, robiť to, čoho sa bojíte. Odvážny je ten, kto sa napriek svojmu strachu rozhodne konať.
„Najväčšia chyba, ktorú v živote môžete urobiť,
je mať neústale strach z toho, že nejakú chybu urobíte.“
(Elbert Hubbard)
1.
Pripustite, že väčšina našich obáv sa nenaplní. Nie je to náhodou tak, že väčšinu z našich obáv si vytvárame sami? Strašíme sami seba vymýšľaním negatívnych výsledkov každej činnosti, do ktorej sa púšťame alebo ju prežívame. V skutočnosti býva to najhoršie, čo sa nám môže stať, len zriedka také zlé, ako si to maľujeme vo svojich predstavách. Niekedy stačí naozaj len odpoveď na otázku: „Aká predstava ma vlastne desí, z akej predstavy to mám obavy?“
2.
Položte si otázku: „Čo najhoršie sa mi môže stať?“ A ak zistíte, že ani to najhoršie nie je také strašné a dokážete s tým žiť, tak sa do toho pustite. Nemáte tým pádom čo stratiť. Alebo jednoducho sa zamyslite nad tým, čo môžete urobiť, aby sa to najhoršie nestalo alebo aby bola pravdepodobnosť toho, že sa to stane, minimálna. Strach má rád neurčitosť a nejasnosť.
Potrebujete si to sami v sebe vyjasniť, použiť rozum. Pokiaľ strach konfrontujete s rozumom, prídete k záveru, že to, čo vám napadá v tých najčiernejších predstavách, sa obyčajne ani stať nemôže. Stačí pár minút premýšľania a uvedomenia, a ten najhorší scenár sa vytratí.
3.
Prestaňte sa domnievať a čítat myšlienky. Veľké percento našich obáv si vytvárame tým, že sa domnievame, ako o nás rozmýšľajú iní ľudia. Vyhodí ma šéf? Opustí ma partner/ka? Niečo vám poviem, ľudia o vás vôbec nepremýšľajú tak intenzívne a v takom objeme, ako sa domnievate. Nemajú na to čas, pretože sú zahltení vlastnými myšlienkami o sebe a o tom, čo si o nich myslia iní ľudia.
Verte, že nikto nemá čas na to, aby riešil váš život toľko, ako ho riešite vy sami. Prestaňte sa domnievať a radšej sa pýtajte. Priama otázka môže síce priniesť aj sklamanie, ale z neho sa otrasiete oveľa skôr, ako keď niečo očakávate a potom sa stane úplne niečo iné, čo vás odrovná.
4.
Zastavte sa a „zvedomte“ sa akonáhle zistíte, že vám obavy bránia jasne uvažovať. Väčšinou prestávate jasne uvažovať keď ste rozčúlení, prepracovaní, v strese, keď sa zobudíte uprostred noci, keď na vás niekto zaútočí, keď ste v akejkoľvek emócii. Trénujte sa, aby ste dokázali zachytiť tú situáciu, keď premýšľate v podráždenom stave. Zastavte sa a uvedomte si, čo sa deje a prečo sa to deje. Pozrite sa na problém z odstupu, doslova ako keby ste sa vyštverali na kopec. A premyslite si, čo s tým ďalej urobíte. A urobte to.
5.
Majte pripravenú „výhybku“. Keď nastupuje strach, potrebujete mať po ruke niečo, na čo sa budete sústrediť, na čo zameriate svoju pozornost. A strach samotný to rozhodne byť nemôže. Máte obľúbenú pieseň, film, afirmáciu, vtip? Máte vo svojom okolí niekoho o kom viete, že vám v takejto situácii dokáže pomôcť prehodiť výhybku? Zavolajte mu/jej.
Často je to o tom, že sa zo strachu potrebujete „vyrozprávať“ a inokedy zas potrebujete počuť, že to zvládnete a bude to v poriadku. Ak nie je nič z toho, čo som písal vyššie k dispozícii, pomôže spánok, doslova sa vyspite zo strachu. Alebo to „hoďte“ na papier. Vo všetkých prípadoch musíte použiť rozum, a vo chvíli keď to urobíte, zastavíte emóciu. Nie je možné mať strach a zároveň rozmýšľať.
6.
Sústreďte sa na prítomnosť. Ak totiž trávite veľa času v minulosti, môžu nastúpiť obavy z budúcnosti. No a ak priveľmi riešite budúcnosť, môžete sa stať obeťou vlastných vyfabulovaných scenárov, ktoré začínajú spojením „Čo ak…?“ Mám pre vás jednoduchú techniku ako sa sprítomniť vo chvíli, keď nastupuje strach z budúcnosti. Zoberte si do ruky akýkoľvek predmet a pozorujte ho.
Venujte mu ale svoju plnú pozornosť. Aký je? Aký má tvar? Farbu? Ako sa vám drží? Čo si o ňom myslíte? Alebo sa zahľaďte z okna a sledujte strom, komín či farbu strechy. Akonáhle zameriate svoju pozornost na niečo iné ako na strach, ten sa vytratí.
7.
Oslavujte svoje úspechy. Strach vás paralyzuje, a jediné čo chce je, aby ste mu venovali svoju plnú pozornost, vtedy s vami dokáže poriadne zatočiť. Ak na vás prichádza tento pocit, okamžite sa opýtajte: „Čo sa mi už doteraz podarilo, v čom som uspel/a?“ Pripomeňte si všetky vaše úspěchy, silné stránky, zručnosti, všetky zdroje, ktoré už máte.
8.
Zamerajte sa na to, či získate, nie na to čo stratíte. Veľa ľudí sa zameriava na to, čo stratia tým, ak sa im niečo nepodarí. Zamerajte sa na to, či získate tým, ak prekonáte strach? Čo vám to môže priniesť? Ako vás to môže posunúť a obohatiť? Položte si otázku: „Čo získam tým, ak prekonám strach?“ (zaoberajte sa v mysli odmenami a výhodami, ktoré získate – čím viac odmien, ktoré si budete môcť užívať po prekonaní prekážok na svojej ceste, si dokážete predstaviť, tým viac sily a energie budete mať).
9.
Zamerajte sa na malé kroky. Klaďte si otázku: „Aký malý krok môžem v tejto chvíli urobiť, aby sa situácia zlepšila.“ Môže byť naozaj malý, miniatúrny, z vášho pohľadu bezvýznamný. Neanalyzujte ho. Urobte ho. Vykročte. Neodkladajte tento krok na neskôr. Verte, že keď to súkolesie rozhýbete, budú nasledovať ďalšie kroky. Ignorujte výkriky strachu, bude sa zo začiatku ešte hlásiť o slovo. Povedzte mu, že nestojíte o jeho rady.
10.
Ak aj nevyhráte, nezúfajte, pokúste sa z toho vyťažiť maximum pre seba. „Čo som urobil/a správne?“ (je dôležité poznať kroky, ktoré ste v danej situácii urobili správne). „Čo by som urobil/a inak, keby som mal/a opäť prejsť celou situáciou?“ (toto vás prinúti zamyslieť sa nad kľúčovými ponaučeniami, ktoré si z danej situácie môžete odniesť).