Spôsoby, ako ľudia klamú sami seba
Klamstvo nás sprevádza už od útleho detstva. buď klameme my alebo naše okolie. Odborníci v behaviorálnej ekonómii a psychológii hovoria o približne 175 rôznych presvedčeniach a skresleniach, ktoré má každý z nás. Ako fungujú?
Presvedčenia s kreslenia vznikajú z našej potreby konať rýchlo alebo z rôznych obmedzení pamäti, no rovnako aj z prílišného množstva informácií alebo ich nedostatočného významu.
Vybrať 8 zo 175 a povedať o nich, že sú najčastejšie, najznámejšie alebo základné, by bolo trúfalé. V nasledujúcich riadkoch je však tých osem, ktoré môžeme spozorovať denne u seba aj u svojich známych, priateľov a kolegov.
Kotvenie
Kotvenie (angl. Anchoring Bias) – niekedy označované aj ako „kotevný efekt“ je bežná tendencia pri našom rozhodovaní, kedy sa príliš spoliehame na prvú informáciu, ktorú dostaneme, tzv. kotvu.
Akonáhle je kotva nastavená, rozhodnutia potom robíme úpravou okolo počiatočného čísla kotvy bez ohľadu na „legitímnosť“ skutočného čísla. Ak sa snažíme ukotviť loď, kotvu môžeme vyhodiť vysoko alebo nízko.
Keď spoločnosť Apple uviedla na trh prvý iPhone za cenu 600 USD, spôsobila veľmi negatívne reakcie. Bola to síce revolučná novinka, jeden z prvých smartfónov, ale vždy to bol len telefón za cenu presahujúcu akékoľvek očakávania spotrebiteľov.
Apple však po pár týždňoch znížil cenu na 400 USD a už nestíhal vyrábať. Pôvodná cena bola vysokou kotvou. Ako príklad nízkej kotvy, s ktorým sa všetci denne stretávame, môže poslúžiť napríklad povinné zverejňovanie platov.
Kotvenie sa prejavuje tým, že prvá informácia, ktorú človek dostane, má tendenciu ovplyvňovať jeho následné rozhodnutia. Napríklad, ak sa človek opýta na cenu určitého produktu a prvá uvedená cena je veľmi vysoká, potom aj nasledujúce ponuky s nižšími cenami sa môžu zdať relatívne vysoké, aj keď by mohli byť považované za nízke, keby sa prvá cena nezohľadňovala.
Naopak, ak prvá uvedená cena je nízka, potom aj ponuky s vyššími cenami môžu byť vnímané ako relatívne nízke.
Kotvenie môže mať vplyv na rôzne aspekty života, vrátane nákupného rozhodovania, vyjednávania, hodnotenia rizika a predikcie budúcich udalostí. Je dôležité si byť tohto skreslenia vedomý, aby sme sa snažili vyhnúť neobjektívnemu vyhodnocovaniu informácií a rozhodnutiam založeným na prvotných „kotvách“.
Samoliečiteľská schopnosť – placebo efekt
Placebo efekt (angl. Placebo Effect) – je snáď najužitočnejším presvedčením, ktoré môžeme mať a je zároveň dôkazom o samoliečiteľských schopnostiach ľudskej mysle.
Aby placebo efekt fungoval, potrebujeme troch ľudí – seba, I. P. Pavlova a docenta (ak je po ruke profesor, tiež vyhovuje). Seba ako pacienta presvedčíme, že liek funguje. Porozprávame sa s docentom, vyhľadáme články na internete, popozeráme si diskusie iných pacientov.
V túto chvíľu už vieme, že liek bude fungovať, vsugerovali sme si to. Prichádza lekár-autorita, v podobe napríklad už spomínaného docenta, ktorý nám podá liek ruka v ruke s I. P. Pavlovom a jeho podmieneným reflexom.
Naše očakávanie a presvedčenie o pozitívnom účinku lieku spôsobí placebo efekt a liek zaberie. Nie všetci sme však chorí, preto jeden príklad za všetky z bežného života – množstvo sebarozvojovej literatúry pracuje s konceptom placeba, ak „naozaj niečomu veríme, že to dosiahneme, naozaj to dosiahneme alebo nájdeme spôsob, ako to dosiahnuť“. Opakom placebo efektu je nocebo efekt.
Stádový efekt
Stádový efekt (angl. Bandwagon Effect) – inak aj efekt skupinového vozňa je kognitívne skreslenie, kedy máme tendenciu veriť názoru alebo myšlienke, ktorá je zdieľaná veľkou masou ľudí, bez ohľadu na fakty alebo dáta.
V minulosti nám stádový efekt pomáhal prežiť, dnes je však celkom nepotrebný a ľahko zneužiteľný. Intenzívne žijeme dobu falošných správ a rôznych manipulácií, a to nám napovedá, že stádový efekt z minulosti potrebujeme nevyhnutne vymeniť za kritické myslenie súčasnosti.
Stádový efekt môže byť silný a ovplyvňuje rôzne aspekty ľudského života, vrátane nákupného správania, politických preferencií, módy, médií a sociálnych médií. Tento efekt vzniká najmä kvôli skupinovému tlaku a potrebe príslušnosti. Ľudia majú tendenciu byť súčasťou skupiny a nasledovať dav, aby sa vyhli pocitu vylúčenia alebo izolácie.
Tento efekt môže mať aj niekoľko negatívnych dôsledkov. Môže viesť k
- skreslenému rozhodovaniu
- strate individuality
Ľudia sa môžu zapojiť do činností, o ktoré vlastne ani nemajú záujem, len preto, aby sa zaradili do hlavného prúdu. Tento efekt môže tiež ovplyvniť verejnú mienku a politické rozhodovanie, pretože ľudia sa môžu pridávať k istej politike alebo hnutiu iba preto, že je populárne.
Potvrdenie našej teórie – konfirmačné skreslenie
Konfirmačné skreslenie (angl. Confirmation Bias) – niekedy označované aj ako potvrdzovacie skreslenie je jav, kedy aktívne vyhľadávame a prikladáme väčšiu váhu dôkazom, ktoré potvrdzujú našu teóriu a ignorujeme, alebo podceňujeme fakty a dôkazy, ktoré by mohli našu hypotézu vyvrátiť.
Stávame sa tak väzňami našich vlastných predpokladov, ktoré prehlasujeme za relevantné fakty, pričom relevantnými faktami nikdy neboli. Zlou správou pre nás všetkých je, že každý z nás týmto konfirmačným skreslením trpí – bez ohľadu na to, ako veľmi si myslíme, že sme nezaujatí a máme otvorenú myseľ.
Čo však určite môžeme urobiť, je napríklad inak sformulovať vyhľadávanie do Google a namiesto „negatívne dopady cukru na človeka“ napísať „cukor v ľudskom tele“ – glukóza sa nám poďakuje a my budeme mať informácie naviac. Čo s nimi urobíme, je len na nás.
Konfirmačné skreslenie môže byť problematické, pretože nás môže privádzať k chybám v rozhodnutiach a posilňovať existujúce predsudky a stereotypy. Môže narušiť našu schopnosť objektívne zhodnotiť dôkazy a otvorene uvažovať o odlišných perspektívach.
Prekonanie konfirmačného skreslenia vyžaduje kritické myslenie a schopnosť si uvedomiť svoje vlastné sklony. Je dôležité byť otvorený novým informáciám a perspektívam, skúmať alternatívne vysvetlenia a uvažovať kriticky o svojich vlastných presvedčeniach.
Vyhľadávanie rozmanitých zdrojov informácií a aktívne vystavovanie sa odlišným názorom môže pomôcť minimalizovať vplyv konfirmačného skreslenia.
Preceňovanie alebo heuristika dostupnosti
Heuristika dostupnosti (angl. Availability Heuristic Bias) – znamená, že máme tendenciu preceňovať význam vecí, ktoré si ľahko vybavíme, pretože sú napríklad nápadnejšie. A čo je nápadné, to je ľahko zapamätateľné.
Napriek počtu teroristických úrokov za posledných pár rokov je asi 55-krát väčšia šanca, že nás usmrtí náš vlastný televízor, keď na nás spadne, a rovnako je pravdepodobnejšie, že nás usmrtí policajt ako terorista.
Faktom je, že o teroristickom útoku vie okamžite celý svet a pamätáme si ho všetci roky. O bizarnej smrti spôsobenej televízorom sa dozvie pár ľudí, a aj z tých pár tomu väčšina neverí a z posledného prípadu sa stane percento v štatistike, ktorú nikto nečíta.
Heuristika dostupnosti funguje na základe princípu, že ľudia majú tendenciu sa opierať o informácie, ktoré sú im ľahko dostupné, bez ohľadu na ich reprezentatívnosť alebo štatistickú pravdepodobnosť.
Prekonanie heuristiky dostupnosti vyžaduje opatrné a kritické vyhodnocovanie informácií. Je dôležité si uvedomiť, že dostupnosť informácie v pamäti nie je nevyhnutne spojená s jej objektívnou pravdepodobnosťou.
Zváženie širšieho rozsahu dát, skúmanie relevantných štatistík a vyhľadávanie diverzifikovaných informačných zdrojov nám môže pomôcť minimalizovať vplyv heuristiky dostupnosti a dosiahnuť objektívnejšie rozhodovanie.
Skreslená pravda – nadmerná sebadôvera
Nadmerná sebadôvera (angl. Overconfidence Bias) – prichádza v momente, keď sa začneme rozhodovať nie na základe faktov, ale na základe svojho názoru alebo pocitu, že sme mali pravdu už toľkokrát predtým.
Takto veľmi sa vieme pomýliť všetci, ale takí traderi, gambleri či investiční bankári by o tom vedeli porozprávať najviac. Na nadmernú sebadôveru má vplyv vzdelanie aj skúsenosti, ktoré ju ešte viac posilňujú.
Všeobecne platí, že ak je niekto expert napríklad v medicíne alebo ekonómii, má tendenciu si o sebe myslieť, že je odborník aj v oblastiach, o ktorých nevie nič alebo len naozaj málo.
Nadmerne sebavedomí ľudia majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti a podceňovať riziká alebo pravdepodobnosť neúspechu. Môžu si byť príliš istí svojimi rozhodnutiami a predikciami, bez dostatočnej analýzy a úvahy.
Nadmerná sebadôvera môže byť prítomná v rôznych oblastiach života, ako sú profesionálne zručnosti, finančné rozhodovanie, medziľudské vzťahy a rozhodovanie v rizikových situáciách.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k nadmernej sebadôvere:
- nedostatok informácií
- sklon vyhľadávať potvrdzujúce informácie
- sklon ignorovať alebo minimalizovať dôkazy, ktoré sebadôveru ohrozujú
- sociálne porovnávanie
- predsudky
- vnímanie úspechu
Nadmerné sebavedomie môže mať negatívne dôsledky. Môže nás priviesť k neoprávneným rizikám a zlyhaniam. Mohlo by nás to tiež znechutiť vôči spätnej väzbe a zamedziť nám učenie sa z chýb. Ľudia, ktorí sú príliš sebavedomí, môžu mať problémy s tímovou spoluprácou a budovať efektívne vzťahy s inými ľuďmi.
Posudzovanie celku – klam preživších
Klam preživších (angl. Survivorship Bias) – ide v podstate o logický klam. Sústredíme sa na tie príklady z celku, ktoré sú najviac viditeľné, a podľa nich potom posudzujeme celok ako taký, ignorujúc všetky jeho ostatné, menej viditeľné časti.
V biznise teda tradične reportujeme, kto u nás nakupuje, aké portfóliá klientov máme, kto preklikol náš článok a kto našu web stránku. Klam preživších však hovorí o tom, že je veľmi užitočné ísť ďalej a opýtať sa, kto u nás nenakupuje, kto nie je náš klient, kto si náš web nepreklikol a prečo.
Klam preživších sa môže prejaviť v rôznych oblastiach, vrátane ekonómie, histórie, výskumu, podnikania a osobného rozvoja. Keď analyzujeme len úspešné príklady alebo prežívajúce jednotky, môžeme získať skreslený pohľad na skutočnú pravdepodobnosť úspechu alebo na faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky.
Prečo sa to deje? Jednoducho povedané, tí, ktorí prežijú alebo uspejú, majú tendenciu byť v popredí a dostávajú väčšiu pozornosť. Ich príbehy a skúsenosti sú lepšie dokumentované a ľahšie dostupné.
V dôsledku toho môže byť lákavé založiť svoje rozhodnutia alebo stratégie iba na týchto úspešných príkladoch, prehliadajúc riziká, možné chyby alebo nedostatočnú reprezentáciu celkovej populácie.
Prekonanie klamu preživších vyžaduje systematický prístup a objektívnu analýzu dát. Je potrebné zohľadniť nielen príklady úspechu, ale aj zlyhanie a stratu. Je dôležité analyzovať širší vzorkový priestor a nezabúdať na tých, ktorí neuspeli. Týmto spôsobom môžeme získať realistický pohľad na riziká, pravdepodobnosti a faktory úspechu v danej oblasti.
Zaujatosť – kognitívna slepá škvrna
Kognitívna slepá škvrna (angl. Blind Spot Bias) – alebo aj skreslenie slepej škvrny. Slepá škvrna je presne ten bod v oku, o ktorom obvykle nevieme, že sme v ňom slepí, lebo nám do neho mozog dopremieta všetko, čo potrebujeme, vrátane farieb.
Úplne rovnako ako v kognitívnej slepej škvrne – myslíme si o sebe, že sme menej zaujatí, máme menej predsudkov, menej presvedčení a menej kognitívnych skreslení ako všetci ostatní, a že majú na nás menší vplyv. No nie je to úplne tak.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k vzniku kognitívnej slepej škvrny. Jedným z faktorov je nedostatok introspekcie a sebareflexie. Ľudia majú tendenciu byť menej vnímaví voči vlastným kognitívnym chybám a skresleniam, pretože im chýba objektívny pohľad na vlastné myslenie a vnútorné procesy. Ďalším faktorom môže byť aj sebavedomie a presvedčenie o vlastnej nadradenosti voči ostatným.
Kognitívna slepá škvrna môže mať negatívny vplyv na naše rozhodovanie a interakcie s inými ľuďmi. Môže nám brániť v prijímaní iných perspektív, otvorenosti novým informáciám a kritickému mysleniu. Môže nám tiež znemožňovať učenie sa z vlastných chýb a zlepšovanie našich kognitívnych schopností.
Prekonanie kognitívnej slepej škvrny si vyžaduje aktívnu introspekciu, sebareflexiu a schopnosť uznávať a akceptovať vlastné chyby a skreslenia. Je dôležité byť otvorený spätnej väzbe a názorom iných ľudí a vziať ich vážne.
Kritické myslenie a snaha o objektívne vnímanie vlastného myslenia môžu pomôcť minimalizovať vplyv kognitívnej slepej škvrny a podporovať zlepšenie našich kognitívnych schopností.
Publikováno: 14. 5. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
