Pohyb, pot a kŕče
Už počas kolísavých teplôt jari sa mnohí veľmi potia. Niekoho dokonca môžu prepadnúť neobvyklé pocity vyúsťujúce do predkolapsových stavov a náchylnosti ku svalovým kŕčom, už pri akomkoľvek náznaku náročnejšieho behania. A to všetko, keď tropické teploty, „ťažký“ vzduch a ostré slnko, ešte len prídu.
Mnohí zvyknú mať pri behaní a rozličných ďalších pohybových aktivitách, vrátane „kancelárskej“ hyperaktivity, náznaky kolapsových stavov a občasné kŕče dolných končatín. Tie sa niekedy objavujú nielen počas záťaže, ale aj neskôr večer a počas spánku, najmä v stehennom a lýtkovom svalstve.
Potom sa stráca voda z tela
Potenie je prirodzený systém ochladzovania tela. Je to proces, ktorý pomáha regulovať telesnú teplotu a je potrebný na udržanie zdravej rovnováhy.
Pot sa skladá z vody a elektrolytov, ako sú sodík a draslík. Keď je telo zahriate, pot sa uvoľňuje prostredníctvom potných žliaz, ktoré sa nachádzajú v koži.
Preto treba myslieť na to, že aj pri menšej pohybovej námahe, sa zvyšujú straty telesnej vody potením. Zároveň sa prehlbuje dýchanie a zvyšuje sa jeho frekvencia, čím sa nezanedbateľne strácajú tekutiny aj dýchaním.
Zároven sa presúva voda vo vnútri organizmu z buniek do krvi – akoby sa telo „vysušovalo“. Krvný obeh sa mení podľa požiadaviek daných záťažou tak, že stúpa jej prietok najmä svalstvom.
Prestup vody z ciev do aktívnych svalov vedie spolu so stratami vody potením a dýchaním k poklesu obiehajúceho množstva krvi. Dochádza k jej určitému zahusteniu.
Hlavným regulačným mechanizmom, ktorým sa organizmus snaží čeliť tomuto vývoju, je pokles tvorby moču v obličkách, čo spôsobí znížené vyplavovanie odpadových látok, škodlivých pre organizmus.
Keďže sa zároveň s vodou strácajú minerály dôležité pre prácu srdca a svalov (vápnik, horčík, draslík, sodík, fosfor, chlór), môže dôjsť ku spomínaným kŕčom a prípadným kolapsovým stavom aj neobvyklej únave.
Keď telo stráca vodu
Potenie je spôsob, akým sa telo zbavuje tepla a prebytočných tekutín. Pri potení sa z tela uvoľňuje voda a elektrolyty, ktoré sa potom nahrádzajú pitím vody a iných tekutín.
Čím je človek aktívnejší, tým viac potu vyprodukuje, pretože sa telo snaží ochladiť. Odhaduje sa, že priemerný človek môže počas fyzickej aktivity stratiť až jeden liter potu za hodinu.
Straty vody (dehydratácia) pri fyzickej záťaži znižujú predovšetkým minútový srdcový výdaj – množstvo krvi, ktoré srdce poskytne do obehu za časovú jednotku. Táto situácia môže viesť ku zníženiu výkonnosti alebo k nevyhnutnosti zaťaženie prerušiť.
Športoví fyziológovia odporúčajú ako zásadnú prevenciu dostatočný prívod tekutín pred (2 až 3 deci), počas (približne každých 20 minút 2 až 3 deci) a bezprostredne po záťaži (neustále pomalé pitie malých množstiev).
Pri veľmi intenzívnych aktivitách (často po predchádzajúcej diétnej chybe – opakovanej konzumácii potravín s vysokým obsahom proteínov) dochádza v organizme ku hromadeniu produktov premeny bielkovín, najmä močoviny (urey).
Táto situácia môže ohroziť organizmus dehydratáciou pri nedostatočnom prívode vody, lebo urea nasáva tekutinu z buniek do mimobunečnej tekutiny a strháva ju do moču. Bez dostatočnej tvorby moču nemôže byť močovina z organizmu vylúčená.
Tento mechanizmus vedie v niektorých prípadoch k negatívnej vodnej bilancii pravdepodobne ešte častejšie, ako k strate vody spôsobenej vlastnou záťažou.
Potenie je dôležitou súčasťou systému regulácie telesnej teploty a je nevyhnutné na udržanie hydratácie tela. Keď telo nie je hydratované, nie je schopné sa správne potiť, čo môže viesť k dehydratácii. Je dôležité piť počas dňa dostatok tekutín, aby sa nahradili tekutiny stratené potením.
Stratené treba doplniť
Náhrada redukcie minerálnych látok výživovými doplnkami novej generácie spolu s pitím čistej vody môže prispieť k lepšej a úplnejšej rehydratácii a zároveň vedie k prevencii kolapsových stavov.
Koncentrácia minerálov v kombinácii s vodou by sa mala približne rovnať tej, v akej sa nachádzajú v pote (podobná je v stolových minerálnych vodách alebo hypotonických – riedkych iontových nápojoch). To vytvára podmienky pre ich rýchlejšiu a účinnejšiu náhradu, či už priamo pri telesnom zaťažení alebo po ňom.
Treba zdôrazniť, že s náhradou tekutín sa musí rátať od začiatku zaťaženia, a to nielen „rekreačného“, ale aj pracovného. Je chybou čakať na pocit smädu, ktorý sa pri telesnom zaťažení považuje za dosť nespoľahlivý signál dehydratácie. Dostavuje sa totiž až pri jej relatívne pokročilom stave, keď môže byť pri nižšom prekrvení vnútorných orgánov a zhoršenom vstrebávaní dosť neskoro na jej korekciu.
Minerálne vody
Pri minerálnych vodách je dôležité vedieť, ktoré sa môžu piť a ktorým je lepšie sa vyhnúť, prípadne ich konzumovať iba sporadicky. Je vhodné vyberať si ľahko mineralizované stolové vody, obsahujúce množstvo rozpustených látok od 50 do 500 miligramov. Ideálne s nižšou energetickou hodnotou a prirodzenou chuťou. Na obalovej etikete sú tieto informačné údaje presne uvedené a rozpísané.
V normálnom dennom režime, bez výraznejšej fyzickej záťaže a extrémnych klimatických podmienok, by sa nemalo vypiť viac ako pol litra minerálky. Väčšia a dlhodobá konzumácia „bez rozmyslu“ totiž môže v určitom veku predstavovať riziko zvýšenia krvného tlaku. Zvyšuje to aj riziko postupného vzniku obličkových, močových a žlčových kameňov, ako aj niektorých kĺbových ochorení.
Týka sa to najmä stredne a silne mineralizovaných vôd s vyšším obsahom sodíka (nátrium). Pri vyššej konzumácii minerálok treba byť preto opatrný a riediť ich čistou vodou.
Niektoré minerálne vody majú väčšie množstvo vápnika (kalcium), čo je na prvý pohľad výhodné. Ak je však obsah tohto minerálu viacnásobne vyšší ako množstvo horčíka (magnézium), môže dôjsť k vzájomnému blokovaniu ich vstrebávania v žalúdku aj črevách. Optimálny pomer kalcia a magnézia v minerálnej vode je preto 2:1.
Minerálky sladené náhradnými sladidlami nemajú alarmujúcu energetickú hodnotu a dá sa nimi uspokojiť túžba po sladšom nápoji. Problémom ale môže byť neznášanlivosť až alergia na tento druh dochucovadiel.
Konzumáciu minerálnych vôd, špeciálne určených na podpornú terapiu určitých zdravotných ťažkostí (žalúdok, žlčník), treba konzultovať s lekárom.
Kto patrí do rizikovej skupiny?
Existuje mnoho dôvodov vzniku kŕču v noci. Kŕč je náhle a zvyčajne dosť bolestivé silné svalové stiahnutie (kontrakcia), ktoré trvá niekoľko sekúnd, ale aj minút.
U zdravého človeka môže byť príčinou neobvyklá poloha pri spánku alebo náhle strhnutie zo sna s následným prudkým pohybom podchladeného svalstva. Ku vzniku svalových kŕčov dochádza často aj u jedincov s plochými nohami a inými konštrukčnými poruchami chodidiel. Týka sa to aj ľucí s kŕčovými žilami (varixy), po zraneniach dolných končatín a následných zápaloch.
Nezriedka trpia kŕčmi chronicky unavení workoholici a prepracovaní jedinci s nízkou hladinou krvného cukru. Trpia nimi aj ľudia s preťaženou pečeňou nadužívaním liekov a potravinových doplnkov. Dôovodom môže byť aj spomínaná znížená hladina niektorých minerálov (magnézium, kalcium, draslík) pri nedostatočnom prívode kvalitných tekutín.
Silné sťahy svalstva však môžu signalizovať aj chorobne vyklenuté medzistavcové platničky. Kŕče môže spôsobiť aj útlak nervových koreňov, svalovým ochorením (myopatia), počínajúcou cukrovkou, zlou činnosťou štítnej žľazy alebo užívaním návykových látok (mäkké drogy, alkohol, antidepresíva), či liekov na znižovanie hladiny cholesterolu.
Ako sa zbaviť kŕčov?
Na odstránenie kŕčov treba užívať malé množstvo hroznového cukru a výživových doplnkov novej generácie, akými sú:
- lykopén
- magnézium
- koenzým Q10
- L-arginín
- L-karnozín
- ginko biloba
- extrakt vŕbovej kôry
- draslík
- kalcium
- vitamíny skupiny B – tiamín, riboflavín, pyridoxín
Ak niekoho trápia kŕče treba komplexné vyšetrenie na odhalenie prípadných chorobných stavov u špecialistu na cievne ochorenia. Môže sa jednať o neurológa, internistu, hematológa, endokrinológa alebo telovýchovného lekára.
Horčík je kľúčový
V prevencií vzniku nepríjemných kŕčov hrá úlohu aj dostatočný prísun horčíka (magnézium). Tento prvok je dôležitý pri viacerých procesoch v ľudskom organizme. Predovšetkým je potrebný na zlepšovanie príjmu vápnika, vitamínu C, fosforu, sodíka a draslíka.
Horčík umožňuje uvoľnenie a sťahovanie svalstva, čím pomáha v prevencii vzniku kŕčov (spolu s vitamínmi B1, B2 a B6). Spojenie horčíka a vitamínov zároveň zaručí jeho lepšiu vstrebateľnosť. Magnézium držiava v dobrom stave obehový systém a nazýva sa tiež antidepresívny protistresový srdcový minerál.
V kombinácii s vápnikom (calcium) a zinkom pôsobí ako prirodzený upokojujúci a regeneračne-relaxačný prostriedok, ktorý prirodzeným spôsobom tonizuje svalové štruktúry a znižuje riziko kŕčov.
Publikováno: 4. 5. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
