Panický atak – príznaky, liečba
Zrýchlený tep, potenie, chvenie, napätie v hrudi, pocity obáv až strachu o život – aj tak sa môže prejaviť panický atak. Ide o úzkostnú poruchu, ktorá vie človeku znepríjemniť život aj pri bežných činnostiach.
Panický atak niekedy môže svojimi príznakmi pripomínať infarkt alebo iný závažný zdravotný problém. Preto je na mieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak sa u človeka potvrdí panická porucha, pomôcť môžu sedenia u psychoterapeuta alebo v ťažkých prípadoch aj lieky.
Čo je to panický atak
Záchvat paniky, alebo panický atak, je typom úzkostnej poruchy, ktorej príznaky sa môžu veľmi líšiť. Môžu byť také intenzívne, že spôsobujú strach a zmätok. Môže ich vyvolať mnoho podnetov, napríklad prostredie, nedostatok spánku alebo traumatická udalosť.
Zvyčajne sa panický atak začne náhle a bez varovania. Vyznačuje sa pocitom strachu a nepokoja, ktorý sprevádzajú fyzické príznaky.
Panický atak – príznaky:
- zrýchlený tep srdca
- zimnica bez teploty
- potenie
- chvenie, tras rúk
- napätie v hrudi
- dýchavičnosť
- pocit závrate alebo mdloby
K ďalším príznakom môže patriť:
- nevoľnosť
- závraty
- napätie v žalúdku
- pocit, že človek nevládze
Osoba, ktorá prežíva záchvat paniky, má často pocit, že je v nebezpečenstve a musí utiecť.
Počas záchvatu paniky má človek často myšlienky na blížiacu sa katastrofu alebo smrť. Pri panickom ataku príznaky môžu niekedy pripomínať infarkt alebo iný závažný zdravotný problém. Panický atak môže byť taký závažný, že osoba môže mať pocit, že jej ide o život.
Liečba záchvatov paniky zvyčajne zahŕňa psychoterapiu a lieky. Psychoterapia môže ľuďom pomôcť pochopiť a riešiť základnú príčinu ich záchvatov paniky. Lieky môžu pomôcť znížiť intenzitu fyzických príznakov, ako je napríklad rýchly tep srdca. Správnou liečbou možno záchvaty paniky zvládnuť a dokonca im predchádzať.
Panická porucha
Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy. Charakterizujú ju náhle a intenzívne epizódy strachu. Ľudia s panickou poruchou zažívajú opakované a neočakávané záchvaty paniky, spojené s rýchlo sa stupňujúcim pocitom strachu, ktorý zvyčajne vrcholí v priebehu 10 minút.
Záchvaty paniky často zahŕňajú príznaky ako extrémny strach, zrýchlený tep, bolesť na hrudníku, ťažkosti s dýchaním alebo pocit, že človek zomrie. Panická porucha môže zhoršiť náladu, spoločenský život a pocit bezpečia.
Príznaky panickej poruchy sa zvyčajne začínajú prejavovať v mladom veku. Môžu mať rôznu intenzitu. Niektorí jedinci môžu zažiť niekoľko záchvatov v krátkom časovom úseku, zatiaľ čo iní môžu zažiť len jeden alebo dva záchvaty za život. Medzi bežné príznaky panického záchvatu patria nevoľnosť, závraty, chvenie, bolesť na hrudi, potenie, otupenie a pocit nereálnosti.
Okrem týchto fyzických príznakov môžu jedinci, ktorí trpia panickou poruchou, pociťovať aj psychické príznaky – od neschopnosti sústrediť sa na úlohy až po pocity strachu alebo bezmocnosti. Ľudia s panickou poruchou sa často vyhýbajú situáciám, v ktorých majú pocit ohrozenia alebo nebezpečenstva, čo môže viesť k izolácii a zvýšenej hladine stresu.
Panická porucha býva závažná a potenciálne vyčerpávajúca, avšak aj liečiteľná. S pomocou terapeuta a ďalších podporných systémov sa ľudia s panickou poruchou môžu naučiť lepšie zvládať svoje príznaky a žiť plnohodnotnejší život.
Ako panickú poruchu liečiť
Panická porucha je závažný psychický stav charakterizovaný neočakávanými a opakujúcimi sa epizódami silného strachu. Pri panickej poruche liečba môže byť náročná. Existujú však určité stratégie, ktoré možno použiť na zvládnutie tejto poruchy.
Pri panickej poruche liečba začína rozpoznaním príznakov a symptómov. Počas epizód môžu ľudia s panickou poruchou pociťovať náhly, intenzívny pocit strachu alebo hrôzy, ako aj fyzické príznaky – trasenie rúk, dýchavičnosť, zrýchlený tep, zvýšené potenie, zimnica, bolesť na hrudi, nevoľnosť a závraty. Tieto príznaky a symptómy by mali slúžiť ako varovné signály, že sa blíži záchvat paniky.
Prínosom môže byť aj získanie vedomostí o tejto poruche. Poznanie panickej poruchy a pochopenie, prečo k nej dochádza, môže pomôcť znížiť strach a úzkosť. Ľudia s panickou poruchou by mali vyhľadať aj odbornú pomoc, ak sa cítia preťažení alebo neschopní zvládnuť záchvat.
Dôležité je tiež priznať si úzkosť a naučiť sa ju akceptovať. Mnohí ľudia s panickou poruchou sa ju snažia kontrolovať, ale často je najlepším prístupom jednoducho prijať, že úzkosť je súčasťou života a snažiť sa jej nebáť. Takéto konanie môže pomôcť znížiť intenzitu záchvatov paniky.
Pri liečbe panickej poruchy môže pomôcť aj relaxácia či cvičenie
Nápomocné môže byť aj budovanie relaxačných zručností. Techniky ako hlboké dýchanie, uvedomovanie si a progresívna svalová relaxácia môžu pomôcť znížiť pocity úzkosti a pomôcť predchádzať záchvatom paniky. Vykonávanie relaxačných cvičení pred spaním môže ľuďom s týmto ochorením tiež pomôcť lepšie zvládať stres.
V neposlednom rade je dôležité venovať sa pravidelnej fyzickej aktivite. Cvičenie je jedným z najlepších spôsobov, ako pomôcť predchádzať záchvatom paniky a znižovať ich výskyt, pretože uvoľňuje prirodzený anxiolytický hormón. Najlepšie je začať pomaly a postupne zvyšovať intenzitu. Príliš veľa a príliš skoro môže viesť k únave alebo spôsobiť zranenie.
Závažná panická porucha vyžaduje psychologickú pomoc
Panická porucha je vážny psychický stav a nemala by sa brať na ľahkú váhu. Na úspešné zvládnutie príznakov si často vyžaduje liečbu liekmi aj psychologickými sedeniami.
Lieky sú dôležitou súčasťou liečby panickej poruchy a môžu poskytnúť úľavu od príznakov a zároveň pomôcť znížiť závislosť od iných liečebných metód.
Medzi bežne predpisované lieky na panickú poruchu patria:
- selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)
- tricyklické antidepresíva (TCA)
- inhibítory monoaminooxidázy (MAOI)
- benzodiazepíny
- buspiron
- novšie antipsychotiká
SSRI sú najčastejšie predpisované lieky v tejto skupine a zistilo sa, že znižujú záchvaty paniky a symptómy, ako aj zlepšujú kvalitu života u osôb s panickou poruchou.
Dôležitou súčasťou liečby panickej poruchy sú aj psychologické sedenia, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia (CBT). CBT sa zaoberá základnou príčinou záchvatov paniky a iných príznakov a pracuje na zmene myšlienkových vzorcov a správania, ktoré sú s nimi spojené.
CBT sa zameriava na zmenu spôsobu, akým osoba s panickou poruchou myslí a reaguje na určité situácie a myšlienky. Je dôležité poznamenať, že samotná CBT nemusí v niektorých prípadoch stačiť a na dosiahnutie najlepších výsledkov môže byť potrebné kombinovať ju s medikamentóznou alebo inou liečbou.
Je dôležité úzko spolupracovať s lekárom pri liečbe panickej poruchy. Pre najlepšie výsledky treba nájsť správnu kombináciu liekov a psychologických sedení, ktorá bude pre jednotlivca najlepšie fungovať.
Úzkosť – napätie, strach a obavy
Úzkosť je veľmi psychickým stavom, ktorý ľudia zažívajú z rôznych dôvodov. Je to nepríjemný a trvalý stav napätia, strachu a obáv. Môže sa prejaviť v rôznych stupňoch intenzity.
Úzkosť sa môže prejaviť napríklad aj v nových či neznámych situáciách. Často sa prejavuje búšením srdca a pocitmi strachu. Človek, ktorý zažíva úzkosť má pocit horúčavy, je dýchavičný, môže pociťovať závrat a napätie. V hlave sa mu môžu premietať rôzne obavy, ale aj mylné presvedčenia sprevádzané negatívnymi myšlienkami.
Úzkostné stavy výrazne ovplyvňujú človeka, ktorý nimi trpí a to až do takej miery, že sa môže obávať robiť veci, ktoré by bez úzkosti vykonával. Človek s úzkosťou sa totiž bojí, že bude vystavený stresu či v prípade neúspechu pocitu hanby.
Najlepším liekom na úzkosť môže byť aj relaxácia
Úzkosť a panické ataky môžu veľmi znepríjemniť bežný život. Kto by chcel žiť v neustálom strachu a s nepríjemnými pocitmi napätia? Navyše úzkostné stavy bývajú sprevádzané aj nepríjemnými fyzickými príznakmi. Úzkostného človeka môžu trápiť žalúdočné kŕče, hnačka, poruchy spánku či triaška.
Ľudia trpiaci úzkosťami bývajú neistí, nerozhodní a nervózni. Zvyknú sa podceňovať, sú ľakaví a precitlivení, často aj podráždení. Niekedy stavy úzkosti prerastú do takých rozmerov, že je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Lekár môže pomôcť po psychologickej stránke alebo predpísať lieky na úzkosť.
Vyhľadať lekára sa odporúča, ak:
- človek trpí závažnými úzkostnými stavmi alebo záchvatmi panického strachu
- sa človek zároveň cíti depresívne
- trpí nespavosťou alebo závratmi
Ihneď treba lekára vyhľadať v prípade niektorého z fyzických príznakov úzkosti. Niekedy sa tieto stavy totiž môžu podobať na závažný zdravotný problém.
Ak sú však stavy úzkosti mierne, môže postačiť aj domáca liečba. Pomôcť môžu bylinky či aromaterapia. Najlepším liekom na úzkosť býva relaxácia. Netreba zabúdať na fyzickú aktivitu, ktorá uvoľní svalové aj nervové napätie.
Pomáha tiež nájsť si obľúbenú a upokojujúcu činnosť, záhradkárčiť či počúvať príjemnú hudbu. Uvoľnenie prináša napríklad aj meditácia. Mnohí za najlepší liek na úzkosť považujú pravidelné cvičenie jogy.
Lieky na úzkosť
Niekedy však meditácia, joga ani bylinky nepomôžu a úzkosti sa stupňujú. AK človek dlhodobo trpí veľkou úzkosťou, je na mieste vyhľadať pomoc odborníka. Závažné formy úzkostí rieši psychoterapeut.
Psychoterapeut môže:
- predpísať lieky na úzkosť
- antidepresíva
Pomôcť tiež môže psychoterapia s psychoterapeutom, pri ktorej sa snažia s pacientom dostať k hlbším súvislostiam, lepšie pochopiť, prijať a niekedy aj nájsť vhodné vysvetlenie alebo riešenie. Psychoterapia môže prebiehať individuálne, s niekým z rodiny alebo skupinovo.
Publikováno: 15. 10. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
