Otec ázijských mrakodrapov, staviteľ katolíckych chrámov, kresťan
Expecto resurrectionem mortuórum et vítam ventúri saeculi „…očakávam z mrtvých vskriesenie a život veku budúceho.“ Krédo L.E.Hudeca, posledná veta apoštolského symbolu viery. Slová, ktoré si tisíckrát opakovali jeho pery. Jeho hlboká viera bola trinástou komnatou, do ktorej nemohol nikto nazrieť – skrytý svet, žriedlo sily, z ktorého čerpal v najťažších chvíľach svojho života. “
Týmito slovami začína 16.kapitola knihy Ladislav Hudec – Otec ázijských mrakodrapov autorov Ladislava a Svatavy Marie Kabošových, ktorú predstavia spolu s kinodistribučnou premiérou filmu Zmenil tvár Šanghaja v kine Lumiere 23.septembra o 18 hodine. Opätovne tak máme možnosť stretnúť sa osobne s autormi filmu Všetky moje deti.
Tentoraz nám predstavia ďalší film o pozoruhodnom slovenskom rodákovi, ktorý sa preslávil v Číne a nikdy sa netajil tým, že viac ako architektom, si vždy želal byť pastorom.
V západnej časti Šanghaja dodnes slúži kresťanom kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý postavil pre katolíkov v novogotickom štýle s tvaroslovím byzantských chrámov. Odvážne, zdanlivo nemožné prepojenie. Východné a západné kresťanstvo v jednote.
„Boli sme pokrstení ako luteráni aj konfirmovaní, aj môj otec bol po predkoch luterán. Viem ale, že uprednostňoval katolícku vieru,“ vysvetľovala neskôr režisérovi dcéra architekta Alessa. S katolíckymi mníchmi trávil v Šanghaji veľa času a jeho kontakty s jezuitmi a benediktínmi mu neskôr otvorili cestu do Vatikánu. Mohol byť pri tom, keď sa hľadali ostatky svätého Petra.
Keď sa rodina presťahovala do Švajčiarska, opakovane cestoval do Vatikánu a venoval sa vzrušujúcemu archeologickému prieskumu v podzemí baziliky sv. Petra. Hudec si zakreslil podrobné plániky: hrob apoštola Petra, prvého rimského biskupa a pápeža bol situovaný priamo pod oltárom baziliky, presne podľa tradičného podania.
Monsignor Kaas opisuje, že niekoľkokrát zasadala Rada architektov sv. Petra a výbor archeológov, ktorí zodpovedali za tento významný a delikátny úkol. Zvažovali pozastavenie, alebo zrušenie archeologických prác. Obyvatelia Ríma mali obavu, aby práce nenávratne nepoškodili Baziliku. Nájdené ostatky sv. Petra boli neskôr podrobenému niekoľkoročnému antropologickému skúmaniu, ktoré viedol profesor Galaezzi Lisi a profesor Correnti.
Dňa 28.6.1968 pápež Pius VI. oznámil objav relikvií svätého Petra a uložil schránku s ostatkami na miesto, kde boli pôvodne objavené.
Hudec si písal o svojej práci v katakombách vo Vatikáne podrobné poznámky. V časopise Journal of Bible and Religion v roku 1952 vyšiel Hudecovi rozsiahly článok s názvom Recent Excavations Under St. Peter’s Basilica In Rome – Nedávne vykopávky pod Bazilikou sv. Petra v Ríme. Rovnomenný názov mala aj prednáška L.E. Hudeca na Sanfranciskej univerzite, ktorú doplnil aj vlastnými fotografiami.
Hudec po úteku zo Šanghaja roku 1947 dostal pozvanie od pápeža Pia XII. Podľa jednej verzie pápež ho pozval, aby sa mu poďakoval za stavbu kostolov, ktoré postavil v Šanghaji. Druhá verzia hovorí, že v Šanghaji pomohol počas vojny zachrániť rádové sestry a pápež sa mu chcel za to osobne poďakovať. Ladislav Hudec bol v roku 1953 vo Vatikáne a odniesol si pre neho zrejme najcennejší dar – plnomocné odpustky hriechov minulých, prítomných a budúcich.
Originál listiny na ručnom papieri dcéra Alessa ukázala režisérovi L. Kabošovi a jej faximile je aj v hore spomínanej knihe. Keď si predstavíme, že táto listina je datovaná 7. januára 1953 a v tej dobe sa o ekumenickom dialógu nehovorilo, vyvstáva otázka: čím zapôsobil vo Vatikáne Hudec – luterán?
Režisér Ladislav Kaboš sa snažil nájsť odpoveď vo vatikánskych archívoch, ale archiválie z rokov, ktoré ho zaujímali, ešte neboli sprístupnené bádateľom. „Keď sa podarí preskúmať detaily, je to námet na ďalší film, “ usmieva sa Ladislav Kaboš, ktorý nás aj tentoraz prekvapí nevšedným filmom doplneným rovnako nevšednou knihou.
„Sme radi, že sa nám podarilo s pomocou Audiovizuálneho filmu digitalizovať film Zmenil tvár Šanghaja. Doteraz ho na filmovom plátne ako 35mm film videli iba čínski diváci, “ dodáva producentka filmu a spoluatorka knihy Svatava Maria Kabošová.
„Zmenil tvár Šanghaja“ je film, ktorý by mal vidieť na filmovom plátne každý Slovák,“ domniava sa producentka. „Práve v intímnej tme kinosály môžeme naplno prežiť ten krásny a ničím nezašpinený pocit súnaležitosti s krajanom, ktorý sa dokázal presadiť vo svete, s kresťanom, ktorý naozaj veril v Vzkriesenie a snažil sa žiť ako kresťan. S človekom, ktorý dokázal dnes už nemožné – skĺbiť rodinu a náročné povolanie, a ktorý zostal neznámy ako zachranca mnohých židovských rodín počas 2.svetovej vojny v Šanghaji. “
Dodajme, že vo filme sú aj 16 mm filmy, ktoré nakrútil sám Ladislav Hudec v rokoch 1928 – 1947, a ktoré sa podarilo filmárom objaviť na povale syna Thea Hudeca v kanadskej Viktórii, zbaviť pliesne a reštaurovať. A to nebol jediný objav: v nekdajších kúpeľoch Vyhne zostala po rozsiahlom požiari na konci 2. svetovej vojny ako zázrakom jediná stavba: kaplnka Panny Márie Kráľovnej.
Keď v minulom roku v auguste bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, obyvatelia Vyhní darovali Lacovi a Marii Kabošovým symbolické srdce z perníku – ako vďaku za odhalenie jedinej stavby, ktorú na Slovensku ešte ako svoju vôbec prvú stavbu navrhol Ladislav Hudec a realizovala stavebná firma jeho otca.
Premietanie filmu a prezentáciu knihy doplni výstava portrétnych štúdií L.E.Hudeca sochára Ladislava Saba, ktoré budú inštalované vo vestibule kina Lumiere a následne v ďalších kinách na Slovesku, kde sa autori tiež zúčastbnia besedy s divákmi. Netreba dodávať, že svojou návštevou v kine, podporíte slovenských filmárov a vznik ďalších inšpiratívnych dokumentov.
Film Zmenil tvár šanghaja podobne ako Všetky moje deti, nadchne aj slovenských divákov nevtieravou duchovnou silou. Je jasné, že to, čo pomáhalo Ladislavovi Hudecovi v neznámom šanghajskom prostredí presadiť sa ako výnimočný architekt a tiež autor nových technologických riešení, a čo mu umožnilo vytvárať aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách výnimočné diela, prekonať stres a niesť zodpovednosť dnes už nepredstaviteľných rozmerov, bola predovšetkým silná viera v Boha a dôvera v Božiu pomoc.
Príbeh nášho krajana Ladislava Hudeca rozpráva tiež o sile rodiny, o pute, ktoré pretrváva aj vtedy, keď strácame vlasť a nemôžeme sa do nej vrátiť. Zvláštnym a neopakovateľným spôsobom pohladí po duši a opätovne nás privedie k zamysleniu nad najcennejšími hodnotami v nášom živote.
Publikováno: 19. 3. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
