Náboženské prenasledovanie: “Naše mlčanie je hanbou.”
Valné zhromaždenie OSN schválilo 28. mája 2019 rezolúciu, ktorá ustanovuje 22. august za Medzinárodný deň pamiatky obetiam náboženského násilia. Návrh rezolúcie predložilo Poľsko, s podporou US, Kanady, Brazílie, Egypta, Iraku, Jordánska, Nigérie a Pakistanu.
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá sa zasadzuje za trpiacich a prenasledovaných kresťanov na celom svete už viac ako 70 rokov, privítala spomenutú rezolúciu ako prvý krok k upriameniu väčšej pozornosti na tragédiu náboženského prenasledovania, ktorá je verejnosťou trvalo prehliadaná. Aktuálne sú kresťania najväčšou náboženskou skupinou, ktorá je kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu globálne vystavená prenasledovaniu. O rezolúcii sa s Markom Riedemannom, riaditeľom ACN pre vonkajšie vzťahy a náboženskú slobodu, rozprávala Maria Lozano.
Ako vôbec vznikla táto iniciatíva?
Iniciatívu podnietila a presadzovala Ewelina Ochab, právnička, autorka a spoluautorka mnohých kníh a článkov na tému náboženskej slobody. V septembri 2017, po úspešnej medzinárodnej konferencii, na ktorej ACN predstavila svoj rozsiahly projekt na obnovu kresťanských dedín na Ninivskej planine po oslobodení od teroru Islamského štátu (ISIS), prišla Ewelina Ochab s myšlienkou pritiahnuť globálnu pozornosť verejnosti a politických inštitúcií k téme porušovania náboženskej slobody, a to najmä v súvislosti s prenasledovaním kresťanov. Od začiatku sme podporovali jej výzvu smerovanú medzinárodnej komunite, aby v tomto smere podnikla konkrétne kroky.
V priebehu roka 2018 Ewelina Ochab vystúpila na 17 konferenciách, na ktorých prezentovala svoju myšlienku prepojenia jednotlivých subjektov s cieľom dosiahnuť spoločné stanovisko k problematike náboženského prenasledovania a hľadala podporu u politických zástupcov krajín Európskej únie a USA. V polovici roku 2018 poľské ministerstvo zahraničných vecí ako prvé podporilo vypracovanie návrhu rezolúcie, následne sa pridali USA, ktoré tento návrh tiež zahrnuli do deklarácie a akčného plánu z Potomac, vyhotoveného americkým vládnym úradom ako smernica na ochranu náboženskej slobody. Ako potvrdzuje Ewelina Ochab: „Cez zastúpenie poľskej vlády, bolo možné prezentovať a podniknúť všetky nevyhnutné kroky smerom k získaniu podpory a konsenzu na schválenie tohto návrhu rezolúcie vo Valnom zhromaždení OSN. Išlo o dlhodobý proces, ktorý sa podarilo zavŕšiť vďaka pomoci mnohých ľudí a ACN pri tom bola pre mňa inšpiráciou a príkladom.“
Považujete danú rezolúciu za dostatočný krok smerom k podpore náboženskej slobody a prevencii nábožensky podnecovaného násilia?
Ide nielen o užitočný, ale najmä rozhodujúci krok. Vo všeobecnosti by sme doterajšie odpovede medzinárodného spoločenstva na nábožensky podnecované násilie a prenasledovanie kresťanov mohli charakterizovať ako oneskorené a nedostatočné. Táto rezolúcia však dáva jasný odkaz a mandát, že násilné nábožensky motivované činy nesmú byť a ani nikdy nebudú tolerované zo strany OSN a jej členských krajín, ani zo strany občianskej spoločnosti.
Dôsledkom obrany tých, ktorí trpia nábožensky vyvolávanými útokmi, je potvrdenie práva na náboženskú slobodu a akceptovanie pozitívnej úlohy náboženstva v spoločnosti, ktorá je garanciou plurality, ako aj sociálneho a ekonomického rastu. A v neposlednom rade, ako to vyjadril emeritný pápež Benedikt XVI., je to uznanie základného práva a povinnosti každého človeka hľadať pravdu, hľadať to, čo ho presahuje a dáva zmysel jeho životu a teda v konečnom dôsledku byť otvorený pre Boha.
Je prijatie rezolúcie signálom, že nábožensky motivované násilie berie medzinárodné spoločenstvo a aj samotná OSN oveľa vážnejšie ako doteraz?
Je tragické, že rešpektované publikácie a prieskumy o stave náboženskej slobody vo svete, ako napríklad správa Americkej komisie pre náboženskú slobodu (USCIFR), akademického centra „The Pew“ ako aj správa našej nadácie ACN potvrdzujú bezprecedentný nárast násilia páchaného na veriacich prakticky všetkých náboženstiev na každom kontinente – na čele s kresťanmi, ktorí sú najčastejším cieľom.
Len za posledných päť rokov sme boli vo svete svedkami dvoch prípadov genocídy, spáchanej na kresťanoch a iných minoritných náboženských skupinách v Iraku a Sýrii islamistickými bojovníkmi Daeš a tiež na etnickej moslimskej skupine Rohingov v Mjanmarsku.
A to nespomíname systematicky organizované a vzrastajúce násilie a teror proti kresťanom v Afrike. Naše mlčanie o týchto hrôzostrašných situáciách je hanbou.
Aké ďalšie opatrenia by OSN malo v tomto úsilí prijať?
Náboženské skupiny sú postupne vyhladzované na miestach, kde majú svoje historické korene. Pred inváziou do Iraku v roku 2003 žilo v tejto krajine 1,3 milióna kresťanov. Dnes ich tam zostalo najviac 300.000. Rezolúcia by preto mala predstavovať len začiatok k medzinárodne koordinovanému akčnému plánu, ktorý bude viesť k úplnému zastaveniu nábožensky motivovaného násilia a k ochrane náboženskej slobody.
Aké budú ďalšie kroky?
Ustanovenie 22. augusta za deň spomienky na tých, ktorí trpeli a trpia náboženským násilím a za deň, ktorý upriamuje pozornosť na tému náboženského prenasledovania, je síce dôležitý, ale iba prvý krok. To, či a ako sa tento symbolický zámer stane zmysluplným, teraz záleží na samotných jednotlivých štátoch a občianskych spoločnostiach. Konečným cieľom musí byť zabránenie aktom náboženského násilia do budúcnosti. Dôležitým krokom v tomto snažení je založenie dôveryhodnej platformy na pôde OSN, v rámci ktorej by zástupcovia prenasledovaných skupín a mimovládnych organizácií, ktoré sa za nich zasadzujú, mohli z prvej ruky informovať o situáciách v jednotlivých krajinách, ako aj o výzvach, ktorým čelia. Tieto prípadové štúdie by potom slúžili ako východiskový bod pre identifikovanie rôznych foriem prenasledovania, pomenovanie páchateľov týchto násilností a rozpoznanie toho, ako tieto skupiny fungujú a kto ich financuje. Týmto spôsobom by do budúcnosti bolo možné vypracovať konkrétne plány pre jednotlivé situácie k zabráneniu náboženských útokov alebo v prvom momente aspoň tomu, aby neprerastali do genocíd. To, čo sa však musí skončiť okamžite, je beztrestnosť pre páchateľov týchto útokov. Ďalej musí byť umožnené obetiam náboženského násilia, ako napríklad genocídy spáchanej Islamským štátom, domôcť sa spravodlivosti a oprávneného zadosťučinenia. S týmto cieľom by OSN mala zriadiť istú obdobu medzinárodného tribunálu, ktorý by odsúdil páchateľov všetkých doposiaľ nepotrestaných nábožensky motivovaných útokov a krutostí, od skupiny Boko Haram, cez Al Sha-Baab až po Daeš.
Ako a prečo pomáha ACN prenasledovaným kresťanom?
ACN celosvetovo upozorňuje na osud trpiacich a prenasledovaných kresťanom a pomáha im, aby ich viera a nádej zostali stále živými. Vďaka štedrosti našich dobrodincov, ACN v minulom roku prijala prostriedky v sume viac ako 110 miliónov eur a tak mohla podporiť viac ako 5000 projektov v 145 krajinách. Naši darcovia sú piliermi, na ktorých staviame mosty viery, nádeje a lásky. Tak ako je ale potrebná finančná podpora, je rovnako potrebné aj zvyšovanie povedomia o utrpení kresťanských spoločenstiev vo svete – aby ich volanie o pomoc a utrpenie nezostali nevypočuté a nepovšimnuté.