Mozog sa dá trénovať podobne ako sval
Ľudia sa rodia s jedinečnými mozgami, ktoré sú ako osobné počítače. Náš mozog nám umožňuje chápať a interpretovať svet okolo nás, rozumieť jazyku, kriticky myslieť, pamätať si a spracovávať zmyslové podnety. Ako však ľudský mozog v skutočnosti funguje? Navyše, ako môžeme svoj mozog trénovať, aby fungoval optimálne?
Dobrou správou je, že svoj mozog môžeme aktívne trénovať, aby zostal bystrý a flexibilný. Tento proces sa nazýva tzv. tréning mozgu a dosahuje sa prostredníctvom aktivít, ako je čítanie, písanie, sudoku, fyzikálne úlohy a krížovky.
Každá činnosť, ktorá stimuluje myseľ, je prospešná pre náš duševný rozvoj. Neuroplasticitu mozgu môžu podporiť aj fyzické aktivity, ako je plávanie, joga a tanec. Okrem týchto aktivít je pri tréningu mozgu rovnako dôležitá aj socializácia a dostatok odpočinku. Najprv sa však pozrime na to, ako mozog funguje.
Ako funguje mozog
Najprv je dôležité pochopiť, ako sú neuróny v mozgu usporiadané. Neuróny sú bunky v mozgu, ktoré fungujú ako vysielače a vysielajú signály iným neurónom, s ktorými sú spojené. Skupiny neurónov sú usporiadané do štruktúr, ako je mozgová kôra a mozoček, ktoré spracúvajú rôzne druhy informácií. Tieto štruktúry sú špecializované na určité funkcie, ako je pamäť, porozumenie jazyku a motorická činnosť.
Fyziológia mozgu ide hlbšie a zahŕňa neurotransmitery a hormóny uvoľňované neurónmi a štruktúrami. Tieto molekuly medzi sebou komunikujú s cieľom regulovať emócie, myšlienkové procesy a správanie. Takto si mozog udržiava schopnosť vykonávať kognitívne funkcie, ako je riešenie problémov, tvorba spomienok a zlepšenie sociálneho fungovania.
Mozog sa neustále učí a prispôsobuje vďaka neuroplasticite, schopnosti mozgu vytvárať nové nervové spojenia a prepájať staré. Tento proces je kľúčový pre rozvoj lepších kognitívnych schopností. Vďaka neustálym výzvam dokáže mozog rýchlejšie rozpoznávať vzory, presne spracovávať informácie a efektívnejšie si pamätať.
Svoj mozog môžeme stimulovať a udržiavať v bystrom stave tým, že sa budeme venovať činnostiam, ktoré sú výzvou pre naše kognitívne schopnosti. Pravidelným tréningom mozgu môžeme zlepšiť svoju schopnosť myslieť, učiť sa a pamätať si.
Ako funguje neuroplasticita
Neuroplasticita je pojem, ktorý sa používa na opis procesu, pri ktorom sa mozog mení v reakcii na skúsenosti. Je to schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia a reorganizovať sa a má zásadný význam pre učenie, vývoj a duševné zdravie.
Väčšina ľudí predpokladá, že náš mozog je statický a nemenný, že sa rodíme s určitými schopnosťami a talentom, prípadne s ich nedostatkom. S objavom neuroplasticity však vedci pochopili, že náš mozog je tvárny a môže sa počas života neustále meniť.
Neuroplasticita je prirodzená schopnosť mozgu prispôsobovať sa a reagovať na rôzne skúsenosti vytváraním nových dráh, sietí a spojení. Tento proces, nazývaný neurogenéza, zahŕňa vytváranie nových neurónov a synaptických spojení medzi nimi.
Neuroplasticitu poháňajú určité faktory vrátane učenia, stresu, emocionálnych stavov a hormónov. Keď sa naučíme niečo nové, náš mozog vytvára nové spojenia a dráhy na uloženie týchto informácií. Podobne, keď zažívame stres alebo sa nám zmení hladina hormónov, náš mozog môže vytvárať nové neurónové siete, ktoré uľahčujú behaviorálne a emocionálne reakcie.
Keď tieto nové spojenia používame často, stávajú sa silnejšími a trvalejšími a vytvárajú základy nášho správania a emócií. Tento proces je zodpovedný za našu schopnosť učiť sa nové zručnosti, chápať rôzne emócie a ukladať si minulé skúsenosti.
Neuroplasticita je úžasný a mocný proces, ktorý nám umožňuje prispôsobiť sa neustále sa meniacemu svetu. Je to jedinečná vlastnosť mozgu, ktorá nás robí individuálnymi a pomáha nám prosperovať.
Vďaka lepšiemu pochopeniu tohto procesu môžeme vyvíjať vedomé a zámerné úsilie na podporu vlastného kognitívneho, emocionálneho a behaviorálneho rastu. Človek by sa preto nemal báť postaviť svoj mozog pred výzvu tým, že sa naučí niečo nové alebo zmení svoju každodennú rutinu.
Ako sa starať o svoj mozog
Pre kvalitu života je veľmi dôležité mať bystrý a dobre trénovaný mozog. Z lekárskeho hľadiska existuje niekoľko spôsobov, ako si môžu jednotlivci zabezpečiť, aby ich mozog zostal v špičkovej kondícii. Tu je päť nápadov na trénovanie mozgu z lekárskeho hľadiska.
- Nechať si otestovať kognitívne funkcie – test kognitívnych funkcií môže určiť úroveň mentálnych schopností človeka a poskytnúť informácie o tom, ako najlepšie trénovať mozog. Psychológ môže vykonať testy, ktoré merajú inteligenciu, pamäť, myslenie a schopnosť riešiť problémy, aby zistil, či je potrebné riešiť nejaké problémy.
- Osvojiť si zdravé stravovacie návyky – Zdravá a vyvážená strava je pre tréning mozgu nevyhnutná. Konzumácia potravín bohatých na antioxidanty, ako je tmavá listová zelenina, môže pomôcť chrániť mozog pred poškodením. Tučné ryby sú tiež skvelým zdrojom omega-3 mastných kyselín, o ktorých je tiež známe, že podporujú zdravie mozgu.
- Dať si záležať na spánku – dostatočné množstvo spánku je pre zdravý mozog nevyhnutné. Počas obdobia odpočinku je mozog schopný reorganizovať a posilňovať spojenia medzi neurónmi. Nedostatok spánku môže viesť k poruchám kognitívnych funkcií, ako je strata pamäti a znížená mentálna koncentrácia.
- Pravidelné cvičenie – Cvičenie zvyšuje veľkosť a počet spojení medzi mozgovými bunkami, vďaka čomu je mozog efektívnejší. Pravidelné fyzické cvičenie tiež zvyšuje uvoľňovanie neurochemických látok, ktoré pomáhajú chrániť duševné zdravie.
- Spoločenské kontakty – Udržiavanie čo najzdravších sociálnych kontaktov je jedným z najlepších spôsobov, ako trénovať svoj mozog. Podnetné rozhovory dávajú nášmu mozgu možnosť precvičiť si zručnosti pri riešení problémov a pomáhajú pri všeobecnej jasnosti myslenia. Prečo teda nezavolať priateľovi, stretnúť sa, dať si rozhovor a venovať svojmu mozgu trochu lásky.
Dodržiavaním týchto jednoduchých rád môže každý zabezpečiť, aby ostal jeho mozog bystrý a čulý. Dobre trénovaný mozog vedie k vyššej kvalite života.
Tréning mozgu
Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako trénovať mozog, je udržiavať ho aktívny. Rovnako ako sval, aj neaktívny mozog začne časom strácať svoju funkciu. Takže udržiavaním jeho mentálnej stimulácie si môže človek udržať kognitívnu bystrosť a schopnosti.
Jednoduchým spôsobom, ako to dosiahnuť, je zamestnať mozog hádankami a problémami. Ide o banálne záležitosti, ako lúštiť krížovky alebo skladačky, navštevovať kurzy alebo dokonca hrať videohry, pri ktorých mozog využíva schopnosť riešiť problémy – čokoľvek, čo človeka udrží v aktívnom učení a bude pre neho výzvou. Výbornou alternatívou je aj naučiť sa, ako poskladať Rubikovu kocku.
Táto činnosť však nemusí byť vyčerpávajúcou námahou. Mnohé mentálne cvičenia ponúkajú zábavné odmeny, ktoré jednoducho zahŕňajú radosť z niečoho, čo už máme radi. Ak napríklad niekto miluje hudbu, môžete si dať za úlohu naučiť sa hrať na nový nástroj alebo si vytvoriť vlastný. Učenie sa jazyka alebo čítanie knihy môže priniesť ešte viac kognitívnych výhod.
Okrem udržiavania mozgovej aktivity môže jednotlivec svoje kognitívne funkcie a zručnosti zlepšiť aj tým, že si osvojí niektoré základné relaxačné techniky. Pravidelné zdriemnutie a jednoduché umožnenie odpočinku mysle mu pomôže udržať si väčšiu koncentráciu a myslieť rýchlejšie a jasnejšie. Hlboké dýchacie cvičenia a joga môžu poskytnúť ďalšie výhody tým, že pomôžu znížiť stres a podporia pozitívne myslenie.
V neposlednom rade je dôležité dodržiavať zdravú stravu a životný štýl. Vyvážená strava zabezpečí, že sa do mozgu dostanú dôležité živiny, ktoré pomáhajú udržiavať jeho dobré fungovanie. Cvičenie tiež zvyšuje množstvo endorfínov a podporuje dobré spánkové návyky, čo môže výrazne zlepšiť výkonnosť mozgu.
Tréning mozgu sa môže zdať ako náročná úloha, ale netreba sa jej báť. Malými zmenami a aktívnou činnosťou sa môže každý uistiť, že jeho mozog je vždy pripravený plniť úlohy a čeliť svetu.
Je mozog naozaj sval?
Ľudský mozog je neuveriteľne zložitý orgán a jeho činnosť zahŕňa streľbu miliónov nervových buniek. Napriek jeho zložitosti sa však mnohí domnievajú, že samotný mozog nie je sval – a že vlastnosti tradične spájané so svalmi (ako napríklad kontraktilita) sa na mozog nevzťahujú.
Hlavným dôvodom, prečo sa mozog všeobecne nepovažuje za sval, je skutočnosť, že jeho činnosť nie je poháňaná len fyzickým pohybom, ale aj elektrickými signálmi z neurónov. To znamená, že aj keď je mozog v pokoji, prebieha v ňom stály tok elektrickej aktivity. Takže zatiaľ čo mozog dokáže ovplyvňovať naše svaly, opačne to neplatí.
Ďalšou charakteristickou vlastnosťou mozgu je jeho plasticita. Na rozdiel od bežných svalov sa mozog dokáže časom meniť a prispôsobovať, keď do nášho života vstupujú nové informácie a skúsenosti. To sa prejavuje mnohými spôsobmi, od učenia sa jazyka, cez vytváranie rôznych spomienok, až po hojenie po úraze.
V posledných rokoch sa však objavili dôkazy, ktoré naznačujú, že mozog môže mať niektoré vlastnosti podobné svalom. Napríklad sa predpokladá, že mozog má vo svojej štruktúre vlastný svalový systém, ktorý pomáha prenášať energiu a živiny do neurónov – podobne ako svaly.
A podobne ako svaly, aj rôzne časti mozgu môžu byť silnejšie alebo slabšie v závislosti od toho, ako sa používajú. To dáva zmysel, ak vezmeme do úvahy, že pravidelné používanie určitých kognitívnych schopností môže viesť k zlepšeniu výkonu – či už ide o zlepšenie jazyka, zapamätanie si faktov alebo zvládnutie zručnosti.
Zdá sa teda, že odpoveď na otázku, či je mozog sval alebo nie, nemusí byť taká jednoznačná. Hoci je pravda, že mozog je poháňaný elektrickými signálmi a má jedinečné vlastnosti, je tiež čoraz pravdepodobnejšie, že v ňom prebieha určitá aktivita podobná svalovej, aj keď zložitejším a jemnejším spôsobom. To nič nemení na tom, že ho treba pravidelne podporovať, trénovať a starať sa oň vo všetkých smeroch.
Publikováno: 22. 5. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
