Mníšsky spôsob života dnes
Aj v dnešnom uponáhľanom a modernom svete 21. storočia nájdeme ľudí, ktorí sa vzdali pohodlia, technických vymožeností a utiahli sa do ticha a samoty na celý život – do kláštora. Aj dnes existujú kláštory, kde mnísi a mníšky žijú asketickým spôsobom života takmer v úplnom odlúčení od sveta, v modlitbe, tichu a pri práci .
Kým rehoľníkov, alebo mníchov, ktorí žijú činným spôsobom života, stretneme bežne a ich život nie je až tak neznámy, iné to je pri mníšskych rádoch, ktoré žijú v takmer úplnom odlúčení od sveta. Hovorí sa im aj kontemplatívne, alebo klauzúrne rehole.
Na Slovensku máme 6 kontemplatívnych ženských reholí: Rád bosých karmelitánok (OCD), Rád klarisiek kapucínok (OSCCap), Rád svätého Benedikta (OSB), Rád klarisiek( OSC), Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa (OSsR), Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony (SSpSAP). Tieto rehole majú na Slovensku spolu 8 domov.
Mužskú kontemplatívnu rehoľu na Slovensku nemáme. Život v kontemplatívnom kláštore má svoj pravidelný harmonogram, kde je priestor na modlitbu, na prácu, ale aj na spoločné chvíle v komunite. Napríklad karmelitánky vstávajú o piatej hodine ráno, aby sa od pol šiestej do siedmej hodiny ráno modlili.
Následne majú sv. omšu, raňajky a ďalšie modlitby. Potom sa do jedenástej venujú práci, ktorú vystrieda tri štvrť hodinka čítania duchovnej literatúry. Potom nasleduje znova modlitba a obed. Tento kontemplatívny rád, ktorý má na Slovensku domy v Detve a v Košiciach, má po obede aj čas na oddych, tzv. rekreáciu.
Od druhej sa sestry celú hodinu zasa spolu modlia a od tretej popoludní sa venujú práci. Tá trvá až do trištvrte na päť, keď prácu opäť strieda spoločná modlitba a potom ešte sa každá sestra modlí v tichosti.
O šiestej hodine sestry karmelitánky v kontemplatívnom kláštore v Detve večerajú a zasa majú čas pre seba. Dvadsať minút pred deviatou večer sa sestry zídu naposledy k spoločnej modlitbe a odoberú sa na odpočinok.
„Žijeme z milodarov“
Ďalším kontemplatívnym rádom na Slovensku sú Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony, známe aj ako ružové sestry. Členky rehoľného spoločenstva sa venujú adorácii, teda modlitbe pred Eucharistiou a takto slúžia misijnému dielu Cirkvi. Zakladateľom rehole je Arnold Janssen, ktorý je taktiež zakladateľom rehole Verbistov, ktorá sa venuje misiám.
Svätec chcel, aby misie boli podporované aj neustálou adoráciou. Sestry žijú v stálej klauzúre. „Táto odlúčenosť od sveta predstavuje špecifickú formu, v ktorej žijeme a tiež predstavuje znamenie svätej ochrany Pána Boha nad svojím stvorením, a na druhej strane zvláštny spôsob ako patriť len jemu samému.
Ide o typický a primeraný spôsob, ako žiť snúbenecký vzťah s Bohom v jednote lásky a bez zasahovania osôb alebo vecí tak, aby sme zamerané a ponorené do Pána Boha, mohli žiť jedine na jeho chválu a slávu,“ hovorí predstavená sestra jediného kláštora na Slovensku, ktorý je v Nitre, sestra Mária Faustína.
Matka predstavená vysvetľuje, že v ich reholi, na rozdiel od väčšiny kontemplatívnych kláštorov, môže byť sestra z jedného kláštora preložená do ktoréhokoľvek iného kdekoľvek na svete. Počet ich domov je 22 a sú rozmiestnené na všetkých kontinentoch okrem Austrálie.
„Klauzúru môžeme opustiť vtedy, keď potrebujeme lekársku konzultáciu, lekárske alebo zubné ošetrenie; keď v nemocnici navštevujeme alebo sprevádzame chorú sestru; keď ideme voliť, alebo potrebujeme vybaviť občianskoprávne záležitosti, ktoré nemôže za nás urobiť nikto iný.
Záležitosti, ktoré sa dajú vybaviť sprostredkovane, nám obyčajne vybavujú naši pátri Verbisti, alebo misijné sestry Služobnice Ducha Svätého, s ktorými tvoríme jednu rehoľnú rodinu a máme spoločného zakladateľa. Sestra môže tiež opustiť klauzúru v prípade veľmi veľkého hroziaceho nebezpečenstva; kvôli poskytnutiu pomoci pri nešťastí v bezprostrednej blízkosti kláštora, ak tam nie je žiadna iná pomoc; kvôli nutnej práci alebo dozoru na miestach, ktoré sú mimo klauzúry, ale ešte patria ku kláštoru,“ vysvetľuje ďalej sr. Mária Faustína.
Sestry žijú hlavne z milodarov. „Naša komunita je zatiaľ ešte veľmi malá a počet sestier nestačí na vykonávanie práce, ktorou by sme si mohli zarábať. Vo väčších kláštoroch sestry napr. pečú hostie, alebo robia rôzne ručné práce na predaj.
Kláštory, ktoré majú nadbytok, posielajú príspevky na generalát, ktorý potom rozdeľuje podľa potreby tým, kláštorom, ktoré to potrebujú“, dodáva táto kontemplatívna sestra, ktorá žije v Nitre v kláštore s ďalšou štvoricou sestier. Jedna z nich je postulantka, teda žije v komunite, ale ešte sa pripravuje na večné sľuby. Sestry tiež majú jednu novicku v Poľsku a jednu kandidátku.
Mužské mníšske klauzúrne rády
Vo svete však existujú aj mníšske rády s oveľa prísnejším a asketickejším spôsobom života. Najbližšie takýchto mníchov nájdeme v Poľsku, alebo v Českej republike. V Krakove už dlhé storočia pôsobia Kamadulskí mnísi. Ich život je oveľa prísnejší, ako ho majú kontemplatívne sestry na Slovensku. Na informovanie o svojom živote využívajú internet.
A tak sa zo stránky Kamadulských mníchov v Bielanoch v Krakove môžeme čo to dozvedieť o ich živote. Skúšali sme sa s nimi spojiť prostredníctvom mailu, no nedostali sme žiadnu odpoveď. Z ich webovej stránky sa však dá dozvedieť, že kamadulskí mnísi sa delia na dve skupiny. Jednou skupinou sú mnísi a druhou pustovníci, ktorí žijú po samom v pustovni.
Mnísi vstávajú na prvú modlitbu už o pol štvrtej ráno. Celé ráno trávia v modlitbe a čítaní až do raňajok medzi siedmou a ôsmou hodinou. O ôsmej sa potom odoberú do práce, ktorá kláštor živí. Niektorí mnísi sa venujú výrobe, ďalší pestujú zeleninu, venujú sa včelám, písaniu ikon a iným činnostiam.
Počas celého dňa sa v kláštore strieda modlitba a práca. Mnísi nikdy nejedia mäso, dávajú ho len chorým, ktorí ho potrebujú na príkaz lekára. Jedia sami v celách, spoločné stolovanie majú len vo výnimočné dni. Takisto v piatky a 40 dní pred Vianocami a počas pôstu nejedia mlieko, mliečne výrobky a v ich jedálničku v tomto čase nenájdete ani vajíčka.
Mnísi celý čas zachovávajú mlčanie, rozprávajú len keď je to naozaj nevyhnutné, aj to na úbočí kláštora a polohlasne. Utorky, štvrtky a soboty majú ale mnísi priestor na krátku debatu. Päť krát v roku opúšťajú kláštor všetci spoločne a idú na vychádzku niekde do okolia.
Ženy do kláštora a do kostola môžu vstúpiť len 12-krát v roku, vo vybrané sviatky. Vojsť ale môžu len do kostola a jeho okolia, v žiadnom prípade nie do kláštora.
Najprísnejší na svete
V Rímskokatolíckej cirkvi pravdepodobne najprísnejšie žije Kartuziánsky rád. Tento rád pôsobil aj na Slovensku v Červenom kláštore, či na Kláštorisku v Slovenskom raji. Mníchom tohto rádu bol údajne aj Cyprián, ktorý sa podľa legendy ako prvý pokúsil lietať a o ktorom bol natočený aj film Legenda o lietajúcom Cypriánovi.
Dnes žije po celom svete približne 380 kartuziánov a kartuziániek v 22 kláštoroch: 17 je mužských a 5 je ženských. 5 kláštorov sa nachádza vo Francúzsku, 4 v Španielsku, 3 v Taliansku, 2 v Južnej Kóreji, a po jednom v Anglicku, Argentíne, Brazílii, Nemecku, Portugalsku, Slovinsku, Spojených štátoch amerických a Švajčiarsku.
„Hlavnou snahou a náukou nášho povolania je: v tichosti a samote nájsť Boha“ (Pravidlá rádu, bod 4,1). K tejto jedinej podstate kartuziánskeho života smerujú kartuziáni v dvoch formách: ako pátri – kňazi, alebo ako bratia, teda mnísi, ktorí nie sú kňazi.
Pátri žijú vo svojich celách pozdĺž krížnej chodby, z ktorej vychádzajú len v určených hodinách na spoločnú liturgiu alebo len zriedkavo k spoločnej rekreácii. Vernosť k cele je podstatný význam v kartuziánskom živote.
„Je to sväté miesto, kde sa služobník často zhovára so svojim Pánom, kde sa spája veriaca duša s Božím Slovom, kde nevesta robí Ženíchovi spoločnosť, kde sa zjednocuje nebeské s pozemským a božské s ľudským“ (Pravidlá 4,1).
Cela pátra je jednoposchodový „domček“ s priľahlou záhradkou. Na prízemí je pracovňa s príslušným pracovným náradím, lebo kňazi vykonávajú aj ručné práce v cele. Na prvom poschodí je predizba s menom „Ave Maria“, malá kúpeľňa a spálňa (cubiculum), kde mních prežíva väčšinu svojho času: tu sa modlí, študuje, je a spí.
Strava a pôst
Mních dostáva jedlo cez malý drevený otvor, ktorý je pri vchode, dvakrát denne; v zimnom čase len jedenkrát, večer a to chlieb a nápoj. Jedlo je vopred a dobre pripravené v postačujúcom množstve. Mnísi nikdy nejedia mäso, okrem rýb. Jedenkrát týždenne, obyčajne v piatok, majú pôst o chlebe a vode. V adventnom a pôstnom čase sa vylučuje z jedál mlieko a mliečne výrobky.
Samota
„Bratia žijú skutočný samotársky život, aj keď je ich samota menej viazaná na celu. So svojou prácou pomáhajú kláštornému spoločenstvu v tých potrebách, ktoré sú im zvlášť zverené (napr. práčovňa, krajčírska dielňa, kuchyňa, zeleninová záhrada, rôzne údržbárske práce atď.).
Po zásluhách ich odvedenej práce sa môžu pátri viacej zdržiavať v tichosti cely“ (Pravidlá 11,5). Bratia posväcujú viacej času manuálnej práci ako pátri, avšak nie viacej ako sedem hodín denne; ich práca je rozdelená tak, aby každý, koľko je možné, pracoval sám a v tichu. Bratia žijú vo vlastnom diele kláštora v dvojizbových celách s kúpeľňou.
Cisterciáni prijímajú aj hostí
Kontemplatívny mníšsky rád nájdeme aj v Českej republike v Novom Dvure, kde žijú cisterciáni, ktorí sa tiež oddávajú modlitbe a práci. Na rozdiel od mnohých iných kontemplatívnych mníšskych rádov, títo mnísi prijímajú aj hostí. Ľudia z vonku prichádzajú do kláštora, aby tam strávili niekoľko dní v tichu a modlitbe.
Takisto sa môžu s mníchmi zúčastniť na modlitbách a zapojiť sa do práce. Cisterciáni v Českej republike žijú z vlastnej práce a zarábajú si predajom vlastných produktov ako sirupy, horčica, včelie produkty, či víno.
Publikováno: 7. 8. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
