Meagan Sponer – na Lovu

Na lovu je kniha s krásnou grafikou. Autorka sa pri písaní inšpirovala príbehom Kráska a Zviera, ktorý už poznáme v rôznych spracovaniach. Bude dobrodružstvo mladej Jevy niečím iné alebo je to iba ďalší pokus o modernú rozprávku, ktorý odíde do zabudnutia?

Anotácia

Kráska zná tajemný les lépe než kdokoli jiný. Cítí ho ve své krvi. I když vyrostla mezi šlechtici daleko od lesa, ví, že temný hvozd skrývá tajemství, která dokáže odhalit jen pravý lovec. Když její otec přijde o všechno jmění a Yeva se musí společně se sestrami odstěhovat pryč z města, uleví se jí.

Uprostřed divočiny se nemusí přetvařovat a usmívat se na bohaté dámy – nebo se vdát za bohatého šlechtice…. Ale ve chvíli, kdy v lesích zmizí při lovu její otec, nemá Yeva na vybranou – musí ho najít. A jediná cesta vede po stopách stvoření, které se otec snažil ulovit.

Přes varování sester se vydává do lesa a stopuje Zvíře až do jeho království – zakletého údolí, zničeného zámku a světa plného stvoření, o kterých slyšela pouze v pohádkách. Do světa, který ji může zničit, nebo spasit. Zbývá jen jedna otázka. Kdo přežije tento lov: Kráska, nebo Zvíře?

O autorke Meagan Spooner

Meagan Spooner vyrastala v knihách. Počas detstva každú voľnú chvíľu písala. Jednou z prvotín je aj kniha Na lovu, ktorá dlho zapadala prachom. Som rada, že sa ju rozhodla vydať a mohla som ju čítať. Svoj profesijný život si predstavovala ako archeologička či astronautka.

Na Hamilton College v New Yorku vyštudovala scenár. Potom strávila niekoľko rokov v Austrálií. Precestovala mnoho krajín (napríklad Egypt, Južná Afrika, Grécko, Arktída, …) a v každej sa inšpirovala niečím, čo použila pri písaní.

Momentálne žije  a píše v Asheville v Severnej Karolíne. Ako sama vraví, volaniu sirén sa nedá odolať  a nie je známe, ako dlho tam zostane.

Už ideme loviť?

Jeva pochádza z troch sestier. Každá je niečím iná, no spolu sa dopĺňajú a podporujú. Keď sa spolu s Jasněnkou a Lenou dozvedia, že ich otec prišiel o majetok, boli zaskočené, ale spoločne to zvládli. Presťahovali do zrubu na kraji lesa.

Predali takmer celý svoj majetok, aby mohli splatiť dlhy, no i tak to nestačilo. Jeva celé dni trávila lovom z nutnosti, zatiaľ čo otec chcel uloviť Zviera, ktoré ho prenasledovalo.

Jeva otcovi neverila, no po jeho záhadnom zmiznutí sa ho vydala hľadať. Zistila tú najhoršiu možnú pravdu. Otec je mŕtvy. Zviera ho zabilo. Čo je horšie, Zviera ju zajalo.

Príbeh ma veľmi zaujal svojou prirodzenosťou. Hoci je nám všetkým jasné, že nie je reálny, ukrýva v sebe magické prvky, ktoré ma vracali do detských čias.  Jednotlivé súčasti do seba zapadali.

Podobnosť s knihou Kráska a Zviera je zjavná, ale autorkin pohľad na celý príbeh je jedinečný. Pre mňa fascinujúci a nebudem preháňať ak poviem, že ma nadchol. Dej je ľahko predvídateľný, ale vôbec to neuberá knihe na atraktivite. Práve naopak.

Kniha je písaná z pohľadu Jevy aj z pohľadu Zvieraťa. Časti boli viditeľne odčlenené. Dávam grafickému tímu veľké plus za spracovanie strán, kde Zviera hovorí o svojich pocitoch a myšlienkach. Musím uznať, že Meagan si všetko dobre premyslela.

Najprv mi to hneď nedošlo, ale jedno či dvojstránková myšlienková myšlienka či prázdna strana má svoj význam. Mám rada hravé knihy, pretože v stranách plných písmen sa môžeme niekedy stratiť. Grafické vsuvky alebo pocity postáv sú oživením, ktoré čitateľa môže motivovať do zanietenejšieho čítania.

Čo ma sklamalo bolo málo priestoru pre dialógy so zvieraťom. Lásku medzi Jevou a ním sme pozorovali všetci, ale pokojne jej intenzita mohla byť silnejšia a viac do očí bijúca. City si Jeva uvedomila až keď bola doma a všetko sa pre ňu zmenilo.

Áno, je pravda, že človek si uvedomí o čo prišiel, až keď je neskoro, ale láska je predsa krásny cit. Jedine Zviera vo svjich výpovediach dávalo najavo, čo pre neho krásna Jeva znamená.

Chcem pochváliť samotný progres postáv. V príbehoch je dôležité vidieť nielen gradáciu deja, dialógy s pointov alebo myšlienku, ale aj napredovanie postáv.

Pokiaľ by to nebolo, veľmi sa môže stať zo super nápadu obyčajné a nudné klišé, ktoré čitatelia ani nedočítajú. Najväčší progres sme mohli pozorovať u Krásky, pretože zahodila svoje detské ideály pre lásku.

Autorka sa príbehom snaží aj povedať, že škatulkovanie ľudí nie je vhodné v medziľudských vzťahoch. Krása, ktorú vidíme, môže vyprchať, ale vnútorná krása a dobrota sú ľudské vlastnosti, ktoré by sme si mali vážiť. Preto by sme sa nemali pri výbere riadiť očami, ale srdcom, pretože nikdy nevieme, čo sa stane.

Komu knihu odporúčam?

Knihu odporúčam mladým slečnám, romantickým dušiam či milovníkom rôznych príbehov, ktoré sú inšpirované rozprávkou Kráska a Zviera. Príbeh bol veľmi dobre jazykovo aj graficky spracovaný. Prečítať si ju môžete len v češtine, do slovenčiny preložená nie je.

Určite si zamilujete Jevu a jej odvahu, Zviera a jeho lásku a hlavne samotný vizuál knihy. Chcem dať do pozornosti skrytú myšlienku a samotnú posolstvo knihy. Krása nie je všetko. Dôležité je, čo človek nosí vo vnútri. To najcennejšie je očami často neviditeľné. Musíme sa na to pozerať srdcom. Za mňa palec hore.