Miroslava Varáčková – Len to nikomu nepovedz
Vedela som, že kniha Len to nikomu nepovedz je o šikane. Očakávala som silné pocity pri čítaní. Očakávala som veľa. Bola pre mňa niečím viac, než len to.
Miroslava Varáčková je pre mňa veľmi inšpirujúca spisovateľka. V jej tvorbe nájdeme toľko myšlienok a emócií, že sa niekedy čudujem, kde sa to v nej berie.
Prvá kniha, ktorú som od nej čítala, bola Grafitové dievča. Každou ďalšou prečítanou knihou som sa utvrdzovala v tom, že jej príbehy proste milujem.
Anotácia
Ivo má dvadsať a život pred sebou. Mladšia sestra Eva je jeho jediná slabosť, pre ktorú bez okolkov vytiahne do boja. Sedemnásťročná Eva je bratov pravý opak. Odkedy je terčom posmechu medzi spolužiakmi, snaží sa byť neviditeľná.
No s jazvou na tvári a stigmou rodinnej tragédie sa uniká pred spolužiakmi len ťažko. Keď nevinné žartíky prerastú v priamočiaru tyraniu, Eva nachádza jedinú radosť zo života už len pri tanci. A tam jej osud uštedrí poslednú a najtvrdšiu ranu menom láska.
Kniha, ktorá nám približuje ťažký osud Evy, je rozdelená do niekoľkých kapitol. Pomáhajú čitateľovi zorientovať sa v jej živote. Kapitoly nasledujú postupne ako časová os života mladej študentky.
Život mladej hrdinky je veľmi nespravodlivý. Hoci by si niekto myslel, že sa má celkom fajn, až na občasné nedorozumenia so spolužiakmi, hlboko by sa mýlil. Materiálne veci nenahradia rodinu ani priateľov. Otec zomrel, matka je ďaleko. Jej vášňou bol tanec. Povedala by som, že nielen vášňou, ale útekom z reality, v ktorej nechcela žiť.
V škole prežívala útoky od svojich spolužiakov. Šikana sa neustále stupňovala. Od psychických trápení vo forme posmeškov, manipulácií či navádzaniu k samovražde, až po fyzické útoky, ktoré šialene boleli. Eva si myslela, že s tým bojuje, no opak je pravdou.
Eva stretla aj lásku. Spoznala, aké je to ľúbiť a byť ľúbená. Lenže aj tá najkrajší a najčistejší cit je krehký a nie všetko je dokonalé. Hoci láska bola krásna, bola prekážkou.
Autorka odkrýva vážne témy v spoločnosti, ktoré sa týkajú každého z nás. Či už môžeme opäť spomenúť šikanu. Je zlé niekoho šikanovať, ale ešte horšie je sa tomu prizerať a nič neurobiť.
Mali by sme toto zbytočné zlo zastaviť ešte skôr, než vznikne. Je veľmi jednoduché povedať, že toto neexistuje. Že niečo také sa okolo nás nedeje. Či už sme spolužiaci a vidíme to v triede alebo učitelia.
Mirka svojim čitateľom ukazuje, prečo by sme mali zlu zabrániť. Odhaľuje nám myseľ Evy, ktorá po niečom neustále túži. Ako sa cíti. Ako hrdo bojuje až do posledného dychu a ako sa nevzdáva.
Aj vy máte vo svojom okolí svoju Evu? Pomôžte jej. Staňte sa jej priateľom a ukážte, že šikanu tolerovať nebudete. Buďte jej nablízku, potrebuje vás.
Taktiež máme možnosť pozorovať, aké je ťažké priznať sa svetu so svojou orientáciou. Hoci svet postupne ovládajú technológie a ľudia sa hlásia k modernému mysleniu, často tomu tak nie je. Mnohí sa netaja názorom, že homosexuálna láska by mala byť zakázaná. Že je zlá, zvrátená a nesprávna.
Autorka nám ukazuje, aké je ťažké priznať sa, kto som a koho ľúbim, ak je niekto homosexuál. Nebolo by to preto, že by s tým ten dotyčný alebo dotyčná neboli zmierený.
No uvažovali ste, akoby sa zachovalo okolie, ak by niekto povedal pravdu a priznal sa, kým naozaj je? Priatelili by sa s ním ľudia naďalej? Nesklamal by ich?
Čo sa mi na knihe páčilo?
Páči sa mi, že sa Mirka Varáčková zhostila týchto ťažkých tém. Ukázala, aký je svet nedokonalý a že je ešte vždy čo zlepšovať. Hoci kniha vyšla v roku 2015, je mimoriadne aktuálna a vždy bude. V jej knihách je pre čitateľa vždy niečo navyše. Niečo, čo ho upúta.
V Grafitovom dievčati to bol komix, v Adaptácií mapa. Tu môžeme vidieť konverzácie medzi Lukášom a Evou alebo smsky od Evinho nápadníka. Tieto vsuvky s grafickým znázornením vôbec príbeh nerušia, práve naopak. Dotvárajú ho, vďaka čomu sa stáva realistickejším.
Na svoje si prídu aj milovníci tanca. Autorka ukázala svoje znalosti, keď dopodrobna opísala jednotlivé kroky v týchto rytmických pohyboch.