Aké krásy ukrýva jeden okres
Okres Malacky sa nachádza na západnom Slovensku a je jedným z ôsmich okresov Bratislavského kraja. Na západe hraničí s Českou republikou, na severe s Rakúskom, na východe s Maďarskom a na juhu s okresmi Senec a Pezinok. Aké krásy ukrýva tento okres?
V okrese Malacky sa nachádza mnoho malých miest a obcí vrátane Malaciek, Jablonky a Dúbravky. Najväčším mestom okresu sú Malacky, ktoré slúžia ako administratívne centrum. V meste sa nachádza niekoľko historických pamiatok, napríklad renesančná radnica, barokový kostol svätého Štefana a františkánsky kláštor.
Okres Malacky
Hospodárstvo okresu je založené prevažne na poľnohospodárstve a výrobe potravín. Malacky sú známe výrobou vína, liehovín a ovocia, zatiaľ čo Dúbravka je známa produkciou medu a iných včelích produktov.
Okres Malacky je známy aj mnohými prírodnými zaujímavosťami. Pohorie Malacky, ktoré sa nachádza v severnej časti okresu, je obľúbeným cieľom turistov a milovníkov prírody. V regióne sa nachádza aj množstvo jazier a riek, napríklad rieka Morava, ktoré ponúkajú výborné podmienky na rybolov a iné rekreačné aktivity.
Za návštevu stojí aj obec Kuchyňa a Bobria hrádza, ktoré sa taktiež nachádzajú v okrese Malacky.
Celkovo je okres Malacky skvelým miestom na návštevu a objavovanie. Vďaka krásnej prírode, historickým pamiatkam a moderným priemyselným a technologickým podnikom si v Malackách určite každý nájde niečo pre seba.
Hrad Pajštún
Pajštún je zrúcanina hradu na západnom Slovensku pri obci Borinka, v katastrálnom území mesta Stupava.
Pajštún patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273.
Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov.
V r. 1592 až 1867 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od roku 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.
Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách.
Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.
Plavecký hrad
Plavecký hrad je turisticky veľmi obľúbená lokalita v západnej časti Malých Karpát. Túra na hradný kopec je jednoduchá a ľahká aj pre deti. Avšak pozor na niektorých miestach vedie trasa po ruinách hradu, ktoré nie sú zabezpečené zábradlím. Jednoduchý prístup a pohodlné parkovanie, zrúcaninu nájdete hneď nad obcou Plavecké Podhradie.
Hrad vybudovali v 13. storočí a pre jeho strategickú polohu slúžil v rokoch 1256 až 1273 ako kráľovská pohraničná pevnosť. Postupne ho vlastnili Stibor zo Stiboríc, Seréďovci, Fuggerovci, Balašovci a Pálfiovci.
Osudným sa mu stal rok 1706, kedy ho poškodilo cisárske vojsko. V súčasnosti na hrade dobrovoľníci vykonávajú sanačné a konzervačné práce.
Zaujímavosťou je, že na Plaveckom hrade fungovala jedna z prvých tlačiarní na území dnešného Slovenska. Medzi najkrajšie miesta, ktoré sa zachovali dodnes sú veža, zvyšky renesančného paláca a delostrelecké bašty.
Plavecký hrad má sprístupnené takmer všetky časti, mnohé sa nachádzajú vo výškach bez zábradlia a istenia. Na jednom z najvyšších miest na hrade sa nachádza aj informačná tabuľa, ktorá popisuje ďalšie zaujímavé lokality v okolí.
V okolí hradu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky a zaujímavosti. Na rovnakom vrchu sa nachádza hradisko Pohanská. Pri severnom úbočí vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Na južnom úpätí vrchu Pohanská sa nachádzajú zvyšky obvodových múrov zaniknutého kláštora. V Plaveckom podhradí sa nachádza tiež renesančný kaštieľ.
Tri kríže, Pernek
Tri kríže je relatívne neznáma oblasť pod vrcholom Jastrabníka nad obcou Pernek. Jedná sa o akési pútnické miesto ukryté nad úpätím Malých Karpát s viacerými netradičnými náboženskými stavbami a miestami v rámci lokality. Vrch má tiež svoju výhľadovú hodnotu. Tri kríže sú navyše len pár desiatok minút chôdze od obce Pernek, preto je to ideálna voľba na kratučký výlet, napríklad s deťmi.
Pútnicke miesto Tri kríže sa nachádza za prvým strmším stúpaním na hrebeň Jastrabníka nad Pernekom. Ide o výrazný malokarpatský kopec, nad spomínanou dedinkou, ktorý priam nabáda k preskúmaniu jeho tajov. Kopec je však neznačený. Vedie ním ale poľovnícky resp. lesnícky chodníček.
Cesta na kopec nezaberie viac ako polhodinu. Kopec by sa tak dal označiť aj za akési pútnické miesto. Založené bolo údajne v roku 1803 a kedysi tu vraj upaľovali čarodejnice. Či sú tieto povesti pravdivé, to nik nevie. Vrch Tri kríže však ponúka krásne výhľady na Borskú nížinu a okolie Perneku.
Zaparkovať v obci Pernek sa dá buď pri obecnom úrade alebo pri kostole. Hoci cesta ku Trom krížom bola v minulosti údajne značená, dnes k nej už oficiálna turistická značka nevedie. Z parkoviska sa najprv človek musí vydať po žlto-modrej značke. Žltá značka sa po chvíli odpojí, potom treba pokračovať ešte pár metrov po modrej smerom na Podbabskú dolinu.
Národná prírodná rezervácia Kršlenica
Kršlenica je vrch a národná prírodná rezervácia v západnej časti Malých Karpát. Miesto je obľúbené pre svoje pekne výhľady a rozmanitú prírodu. Unikátom sú tu hlavne zoskupenia brál, ktoré sú najrozsiahlešie v rámci Malých Karpát. Kršlenica je aj vyhľadávanou lezeckou oblasťou. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti i lezci.
Kršlenica sa rozkladá v okolí Plaveckého Mikuláša smerom na východ do Malých Karpát. Je tu vynikajúca dostupnosť z obce, a preto môže byť skvelým tipom na výlet, ktorý nezaberie ani veľa času. Prírodnou rezerváciou Kršlenica vedú dve turisticky značené trasy – zelená a žltá. Zelená vedie údolím Mokrej doliny, naopak žltá smeruje cez vrch Kršlenica a Čiernu skalu na hrebeň Malých Karpát.
Z vrchu Krešlenice je veľmi pekný, fotogenický výhľad do údolia Plaveckého Mikuláša a Mokrej doliny. Výhľady sú idylické najmä počas západu slnka.
Neďaleko obce Plavecký Mikuláš je situovaná vápencová malokarpatská lezecká oblasť – a to práve v Kršlenici. Púta najmä krásnym lezením vo vápencových platniach. Ku skalám sa dá najrýchlejšie dostať odbočením vľavo, kúsok za dedinou, do svahu na vrcholku ktorého sa týčia uvedené skaly.
Ku skalám vedie z doliny vyšliapaný chodníček. Ak sa sem niekto vyberie cez víkend, môže ideálne skombinovať lezenie i výlet po okolí a bližší prieskum oblasti Kršlenice, ktorá je naozaj nádhernou prírodnou lokalitou.
Najlepším východiskovým bodom pre vstup do NPR Kršlenica je z Plaveckého Mikuláša, ktorý leží zhruba v strednej časti západných Malých Karpát. Nachádza sa medzi obcami Plavecké Podhradie a Plavecký Peter.
Najrýchlejšie sa sem dá dostať pochopiteľne autom. Z hlavnej cesty zhruba v strede obce treba zabočiť na východ až sa človek dostane na miestne námestie s pekným kostolíkom. Pár desiatok metrov pred ním sa dá zaparkovať auto, keďže je tam menšie parkovisko.
Roštún, Vápenná
Zaujímavým tipom na malokarpatský výstup by mohol byť vrchol Vápennej (752 m.n.m.). Je to totiž kultovka Malých Karpát. Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obcí Sološnica a Plavecké Podhradie.
Aktívna turistika v oblasti Malých Karpát, či už v letnom, alebo aj zimnom období ponúka neobyčajne pekné zážitky. Takým je aj pohľad z vrchola Vápennej. Bez dlhých diskusií možno vyhlásiť, že patrí k najpodmanivejším v Malých Karpatoch, hoci na slovenské pomery sa jedná skôr o nižší kopec.
Výhľad je zaujímavý najmä tým, že siaha až ďaleko k horizontu a pod nohami sa rozkladajú akoby nekonečné lesy, bez akejkoľvek civilizácie. Nevidno v nich totiž žiadnu obec, alebo stavbu. Pôsobí to dojmom pravej divočiny.
Kedysi bolo možné prejsť celý hrebeň Vápennej po turistickej značke. Chodník totiž prebiehal takmer stále po jeho skalnatej hrane, poskytujúc tak nekončiace výhľady. Dnes táto túra už oficiálne možná nie je. Platí tu prísny stupeň ochrany. Oficiálne priechodná je len severovýchodná časť hrebeňa.
Publikováno: 27. 4. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
