Michal Škombár – Na rozhraní dvoch svetov

Túžba žiť plnohodnotne sa môže prejaviť rôzne. Cestovaním, písaním či pracovným nasadením. Michal Škrombár je obdivuhodný človek, ktorého si veľmi vážim. Dnes sa bližšie pozrieme na jeho knihu Na rozhraní dvoch svetov.

Anotácia

William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan.

Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba.

Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti.

Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí.

Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde.

Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

O Michalovi Škombárovi

Kto sa môže najlepšie opísať, než človek sám? Preto si dovolím zacitovať Michala z môjho posledného článku s ním. „Ahojte, volám sa Michal a v písaní som objavil svoju vášeň. Mám len 26 rokov, no už som pár rokov dôchodca.

Milujem vytvárať nové svety a ten moment, keď vdychujem postavám život. Mám rád výzvy a vlastne aj preto som sa jedného dňa pustil naplno do písania kníh.

Málokto mi veril, že to zvládnem a možno práve to ma poháňalo vpred. Snažím sa vždy snívať vo veľkom a nie v malom. Preto mám aj s knihami ešte veľké plány. Moje príbehy vznikajú na základe obrazov, ktoré sa mi častokrát premietajú hlavou a ja sa ich snažím iba presne opísať.”

Prečo je Na rozhraní dvoch svetov výnimočná kniha?

Kniha ma veľmi prekvapila, lebo som mala od začiatku pocit, že sa bude uberať len depresívnym a pochmúrnym dojmom, ale našťastie sa tak nestalo. Dej sa pekne rozbiehal, autor išiel do detailov a všetko potrebné v knihe vysvetlil. Páčil sa mi kontrast šťastného života nesmrteľných, ktorý mal ale aj zlé stránky.

Zaujímavé sa mi zdalo, že autor zasadil k dlhovekosti aj to, že ľudia nespali a vlastne ani nikdy spánok nezažili. Pekne sa tým vysvetlilo, že nebolo na svete veľa ľudí, lebo spánok človek k životu proste potrebuje. Aby nabral sily a oddýchol si.

A to títo ľudia, ktorý žili niekoľko storočí nemohli. Pre to bolo prirodzené, že takýmto ľudom spánok chýbal a tým sa stalo, že veľa z nich myslelo na samovraždy a podobne.

Aj keď príbeh na začiatku vplýva na čitateľa ako scifi a fantasy, príbeh mi pripadal veľmi realistický a vlastne okrem dlhovekosti bol ich život rovnaký ako náš.

Páčilo sa mi ako sa niesol dej v tajomnej atmosfére odkedy Will stretol Harryho, jediného starého človeka v ich svete. Celý čas som čakala kedy odhalí Harry svoj príbeh a autor ho odhalil v pravý čas. Ani skoro, ani neskoro.

Hlavný hrdina Will mi bol sympatický a nevtieravý typ. Nehral sa nasilu na hrdinu, ale bol to obyčajný človek ako každý iný.

Najviac ma prekvapil koniec, ktorý vám neprezradím a budete si ho musieť prečítať sami. Vtedy hlavne zistíte dôvod názvu tejto knihy.

Počas deja si totiž človek myslí, že je to kvôli tomu tajomstvu, ktoré poznalo len pár ľudí a ktoré oddeľovalo mesto od nesmrteľných, ale pravda nakoniec bola úplne niekde inde. A to sa mi na knihe páčilo asi najviac.

Komu knihu odporúčam?

Knihu odporúčam všetkým vekovým kategóriám. Je tam, ale aj veľa myšlienok, ktoré možno úplne najmladší nepochopia. Ale príbeh mi pripadal veľmi jasne vysvetlený, takže aj čitatelia od 15 rokov si túto knihu môžu obľúbiť.

Jediný problém by u nich mohol byť fakt, že hlavný hrdina na mňa vplýval ako dospelý a vyzrelý muž, s ktorým sa možno úplne tí najmladší nebudú vedieť stotožniť.

Knihu hodnotím veľmi pozitívne.  A hoci by sme viacerí chceli pokračovanie z tohto sveta, všetko záleží na autorovi a jeho inšpirácií.