Kate Eberlen – Kde si?

Pravá láska môže stáť vedľa nás a my o nej netušíme. Musíme si ju zaslúžiť. Dozrieť v ňu a pripraviť sa. Kate Eberlen nám približuje život pravej lásky. Pútavý životný príbeh mladých ľudí, ktorí jednoducho patria k sebe.

Veľakrát sa mi zapáči príbeh, ale iba málokedy si poviem áno, toto je presne to, čo som hľadala. Jedného dňa som mala ešte chvíľu voľného času v Bratislave, tak som si zašla do jedného z kníhkupectiev v centre mesta.

Už pri vstupe mi bolo jasné, že bez knihy neodídem. Moja voľba padla na Kde si? od Kate Eberlen.

Kniha vám ulahodí už na prvý pohľad. Mentolová farba zmiešaná s ružovými prvkami je predurčená k tomu, aby si ju potenciálny čitateľ všimol a vzal ju do ruky. Mňa osobne okrem toho veľmi zaujal podtitul a samotná anotácia.

Čo ak človek, ktorého hľadáte, stojí hneď vedľa vás a vy o tom neviete?

Anotácia

Tess nedokáže pustiť z hlavy motto namaľované na ozdobnom tanieri, ktorý leží na poličke doma v kuchyni, ani keď je s najlepšou kamarátkou vo Florencii na posledných, priam idylických letných prázdninách. Čoskoro nastúpi na univerzitu v Londýne a nového života sa už nevie dočkať.

Aj Gus je s rodičmi vo Florencii na prázdninách, sedem mesiacov po tom, ako sa ich rodinný život nečakane a tragicky zmenil. Má namierené do Londýna na štúdium medicíny a usiluje sa byť poslušným synom, hoci túži utiecť a prísť na to, kým skutočne je.

A v jeden horúci letný deň sa chodníčky osemnásťročného dievčaťa a chlapca na chvíľu pretnú. Obaja sa vrátia do Anglicka a čelila budúcnosti výrazne odlišnej od toho, čo si každý z nich vysníval.

Počas nasledujúcich šestnástich rokov im život a láska pripravia nejedno prekvapenie. Delí ich vzdialenosť a osud, a tak nemajú možnosť sa stretnúť. Až sa opäť jedného dňa ocitnú v podmanivom Taliansku.

Príbeh je rozdelený do niekoľkých častí. Každá opisuje dôležitú etapu našich hrdinov. Okrem tohto delenia môžeme pozorovať život zo strany Tess a jej rozprávania a tiež zo strany Gusa. Hoci sa na malý okamih stretnú pred nástupom na vysokú školu v Taliansku, každého čaká ešte dlhá cesta, než skutočne dozrejú.

Tak rýchlo ako im osud doprial stretnúť sa, tak rýchlo sa opäť odlúčia. Bez spomienok, bez možnosti zoznámenia sa, bez náznaku toho, čo im budúcnosť prichystala.

Po návrate domov každého z nich čakal reálny život. Tess sa musela popasovať so smrťou matky. Nevidela iné východisko, než vzdať sa dočasne svojich snov pre mladšiu sestru, o ktorú mala povinnosť sa postarať  a vychovať z nej dobrého človeka. Gus, hoci jeho láska patrila umeniu, musel ísť študovať podľa priania rodičov medicínu.

Mladý muž, ktorý bol celý život v úzadí takmer dokonalého staršieho brata, dostal konečne šancu pre vlastný život. Využije ju dostatočne? Gus odišiel z domu na internát do Londýna a vymanil sa z každodenných rodičovských výčitiek.  Obaja žili presne tak, ako si mysleli, že je najlepšie.

Príbeh som si okamžite zamilovala aj pre detailné opisy Londýna. Je vidieť, že autorka mesto zbožňuje presne tak, ako ja. Keď naši hlavní hrdinovia opisovali svojimi očami ulice a parky, veľakrát som sa pristihla, ako spomínam.

Ach, tak veľmi by som sa ta opäť rada vrátila. Ďakujem, Kate, že aspoň touto cestou som si mohla svoj sen opäť splniť. Bol to príjemný nerušivý doplnok príbehu, ktorý by bez Londýna nebol tým pravým.

Pravdu povediac, ak by som si mala zvoliť, ktorý hlavný hrdina si získal viac moje srdce, volila by som Gusa. Hoci sa vzdal svojich snov, neprestal nasledovať v tom, čo práve prežíval a kde pôsobil. Jeho ambíciou nebolo stať sa lekárom, no napriek tomu jeho snaha pomáhať ľuďom bola obdivuhodná. Prežíval, žil, mal rád.

V Londýne na škole spoznal svoju prvú lásku, s ktorou strávil šesť rokov. Hoci sa mi to nejavilo ako vášnivá láska, obaja boli šťastní, pokým neprišlo Gusovo zlyhanie. Nielenže svoju priateľku Lucy podviedol s partnerkou svojho nebohého brata, Rossa, ale dokonca sa mal stať aj otcom.

Nepochopila som reakciu Lucy, keď jej oznamoval dôvody na rozchod, ale Gus má u mňa veľký bod za to, že sa zachoval na svoj vek zodpovedne.

S krásnou a podmanivou Charlotte sa vzali, mali dieťa a hoci bojoval s negatívnym názorom svojho okolia, dokázal byť šťastný. O pár rokov bol otcom malej Flory a Belly.

Šťastie založené na nešťastí druhého človeka však nemôže trvať dlho. Krásna rodina sa rozpadla a jeho exmanželka sa spolu s dcérami odsťahovali do Ženevy, za jej novým (a hlavne bohatým a vplyvným) partnerom.

Gus sa nevzdával a v živote kráčal ďalej. Snažil sa o splácanie hypotéky, aby udržal domov pre svoje dcéry a konečne spoznal ju. Tess.

Gus a Tess, hoci sa stretávali počas ich života často, nikdy si nevenovali pozornosť. Prešli okolo seba ako náhodní okoloidúci a nikdy neprekrížili svoje životy. Mali mnoho spoločných vlastností  a ich osobnosti boli podobné. Vedeli by sa dopĺňať.

Na polovičné stretnutie si museli počkať, až kým sa nekonal koncert známej skupiny, kde Tess odpadla. Gus neváhal a svoju vlastnosť pomôcť ľuďom prejavil naplno. Avšak to pravé skutočné stretnutie sa konalo až v Taliansku.

Toľko rokov ubehlo. Toľko životných situácií prežili. Toľko smiechu a sĺz z nepravých lások si museli zapamätať. Až potom im bolo súdené sa stretnúť. Možno, keby aj Tess nastúpila na vysokú školu a bývali by vedľa seba v izbe, by si neboli navzájom pravou láskou.

Pre tú musí človek dozrieť a to jedine skúsenosťami. Ako inak, aj teraz príbeh končí šťastne, zasnúbením hlavných hrdinov.

Veľmi sa mi páčil nápad, ktorý nám autorka v príbehu podala. V prvom rade je to skutočne fakt, že vedľa nás sa nachádza naša pravá láska a my o nej nevieme. To čo prežívame, je krásne. Nech je to akýkoľvek zážitok, je len náš a my si myslíme, že presne to je to, čo chceme mať v budúcnosti.

Človeka, ktorý nám je súdený, nestretneme hneď. Musíme dozrieť pre vzťah s ním, musíme si ho zaslúžiť. Všetko, čo sa  nám deje, sa deje z určitého dôvodu. Ten zistíme až vtedy, keď situácií dostatočne porozumieme.

Ako negatívum knihy však vnímam jeho záver. Nevadí mi, že sa všetko skončilo šťastne, práve naopak. Tento koniec som prijala. Zdalo sa mi veľmi uponáhlané, kedy Gus požiadal Tess o ruku po dvoch dňoch randenia. Snažím sa porozumieť, čo cítili. Ak stretnete pravú lásku, niet na čo čakať.

Avšak realita býva často iná a nie až takáto ružová a chvíľu ešte trvá, než si povieme áno, tento je pre mňa ten pravý. Rýchlo ukončený príbeh sa mi zdal byť autorkiným impulzívnym konaním nepredlžovať ďalej knihu a stihnúť ju napísať do uzávierky.

Dojem z knihy napriek jej nedostatku je veľmi pozitívny. Ak chcete upršané dni stráviť s príjemnou a pohodovou knihou v ruke, niet lepšej možnosti. Po prečítaní knihy som si potvrdila osobnú myšlienku. Nikdy nie je neskoro plniť si sny. Dôležité je ísť si za nimi.