Zelená zelenina – jarný zázrak

Jar ľudskému organizmu „vlieva novú krv do žíl“. A to doslova – vďaka zelenej zelenine. Zelenina má pre ľudský organizmus mnoho neuveriteľných výhod, a to z fyzického aj psychického hľadiska.

Zelenina obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny nevyhnutných pre zdravú výživu.

Mnohé z týchto vitamínov a minerálov zohrávajú kľúčovú úlohu v metabolických energetických procesoch, ovplyvňujú spálené kalórie a množstvo energie, ktoré je k dispozícii na vykonávanie cvičenia alebo iných každodenných úloh.

Význam zeleniny

Zelenina má pre ľudský organizmus mnoho neuveriteľných výhod, a to z fyzického aj psychického hľadiska. Desaťročia vedeckých výskumov opakovane dokazujú, že konzumácia stravy bohatej na zeleninu môže prispieť k mnohým výhodám, od zlepšenia fyzického zdravia až po duševnú čistotu.

Fyzické výhody konzumácie stravy bohatej na zeleninu sú obrovské. Zelenina obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny nevyhnutných pre zdravú výživu.

Zelenina má tiež nízky obsah kalórií, čo umožňuje stravovať sa s ohľadom na kalórie a hmotnosť a zároveň dodávať telu potrebné vitamíny a minerály.

Vitamíny a minerály obsiahnuté v zelenine môžu prispieť k lepšej koncentrácii, väčšej jasnosti a dokonca aj k lepšej nálade. Platí to najmä pre tmavú listovú zeleninu, ktorá obsahuje dôležité živiny znižujúce stres.

Okrem toho vysoký obsah vlákniny v mnohých druhoch zeleniny pomáha regulovať vstrebávanie glukózy, čím chráni nielen pred cukrovkou, ale zabezpečuje aj jasnosť mysle a lepšiu náladu.

Zelenina dodáva telu vitamíny aj energiu

Výhody konzumácie stravy s vysokým obsahom zeleniny sú početné a dotýkajú sa všetkých aspektov celkového zdravia a pohody. Zelenina má nízky obsah kalórií a je plná dôležitých vitamínov, minerálov a vlákniny.

Dodávajú telu dôležitú energiu potrebnú na každodenné činnosti a je známe, že zlepšujú aj duševnú čistotu a chránia pred depresiou. Strava bohatá na zeleninu sa opakovane ukázala ako jeden z najdôležitejších prvkov pri vytváraní a udržiavaní zdravého a vyváženého životného štýlu.

Človek by mal skonzumoval denne aspoň 300 gramov zeleniny.

Kým na Slovensku sa v priemere spotrebuje približne 70 kg na osobu za rok, v iných krajinách, ako sú Grécko, Španielsko, Taliansko, Bulharsko a Francúzsko, je to až 200 kg.

Široké spektrum zelenej zeleniny predstavuje zelenina:

listová
hlúbová
cibuľová
struková
plodová
stonková

Listové časti zeleniny obsahujú oveľa viac železa, kyseliny listovej a vitamínu C. Avšak menej ostatných vitamínov a podstatných živín ako napríklad koreňová zelenina. Listy majú taktiež menej energetických látok a sú zdrojom antioxidantov a flavonoidov.

Kombinácia vitamínu C, chlorofylu a kyseliny listovej má zásadný vplyv na krvotvorbu. Zároveň dokáže brzdiť menšie krvácavé stavy ako napr. krvácanie z nosa.

Chlorofyl

Je to zelené farbivo v rastlinách. Chlorofyl má protizápalové, protisklerotické, dezinfekčné a deodorizačné účinky. Používa sa v potravinárstve, pridáva do zubných pást, ústnych vôd alebo rozličných tabliet.

Chlorofyl zodpovedá za proces fotosyntézy, pri ktorom tieto organizmy premieňajú svetelnú energiu na chemickú, čo im umožňuje vyrábať potravu. Umožňuje rastlinám absorbovať energiu zo slnka, aby mohli vykonávať fotosyntézu, a tiež umožňuje, aby rastliny vyzerali zelenej farby.

Chlorofyl je veľká a zložitá molekula, ktorá obsahuje atómy uhlíka, vodíka, kyslíka a horčíka. Výrazná zelená farba chlorofylu je výsledkom prítomnosti horčíka v jeho strede, na ktorý je naviazaných množstvo ďalších chemických skupín.

Tieto chemické skupiny absorbujú svetlo v modrej oblasti spektra a zároveň odrážajú zelené svetlo, čím vzniká zelená farba.

Fotosyntéza

Proces fotosyntézy je zložitý a vyžaduje si viacero krokov, aby sa svetelná energia premenila na chemickú. Prvým krokom fotosyntézy je absorpcia svetelnej energie molekulami chlorofylu v chloroplastoch rastliny. Táto energia sa potom premení na molekulu ATP, z ktorej je rastlina schopná získať energiu a použiť ju na syntézu ďalších molekúl.

Aby rastliny mohli fotosyntetizovať, musí byť prítomný chlorofyl. Bez neho by rastliny neboli schopné absorbovať slnečné svetlo a produkovať svoju potravu. Jeho prítomnosť je jednou z hlavných vlastností, ktoré umožňujú rastlinám prežiť v prostredí s obmedzeným slnečným žiarením a prežiť v rozmanitých podmienkach.

Chlorofyl je pozoruhodná molekula a jeho existencia je nevyhnutná pre život rastlín na Zemi. Bez nej by veľká časť života na našej planéte nebola schopná prežiť, preto je chlorofyl jednou z najdôležitejších molekúl pre život.

Kyselina listová (vitamín B9, vitamín M)

Tento zaujímavý vitamín sa zúčastňuje na metabolizme bielkovín. Je potrebný na tvorbu červených krviniek a na zvyšovanie obranyschopnosti organizmu. Jeho nedostatok spôsobuje krvácanie ďasien, stratu hmotnosti, poruchy rastu, hnačky, citovú labilitu, podráždenosť, nervozitu.

Mozgové šťavy serotonín a noradrenalín sa tvoria práve za výdatnej pomoci kyseliny listovej v mozgových a nervových bunkách a významne podporujú dobrú náladu a duševnú sviežosť.

Predávkovanie kyselinou listovou môže zhoršiť vstrebávanie zinku. Kyselina listová sa nachádza okrem tmavolistovej zelenine v mrkve a strukovinách, marhuliach, citrusových plodoch, avokáde, kvasniciach, nízkotučných syroch, pečienke, vajíčkach.

Vitamín C

Pre deti a mládež ma nezastupiteľnú úlohu pri tvorbe kostí, zubov a chrupavky. Zlepšuje vstrebávanie a využívanie železa aj vápnika, metabolizmus tukov, cukrov a kyseliny listovej. Stupňuje stresovú toleranciu najmä tým, že podnecuje fungovanie nadobličiek.

Zlepšuje koncentráciu, skracuje reakčný čas, aktivizuje činnosť nervovej sústavy, odďaľuje nástup únavy a umožňuje vykonať viac práce i s kyslíkovým deficitom. Vitamín C by sa preto nemal užívať pred spaním.

Nezanedbateľné je jeho pôsobenie ako ochrancu pred toxickými látkami z ovzdušia a z potravy. Podporuje hojenie rán a napomáha zvyšovaniu obranyschopnosi organizmu. Jeho spotreba stúpa pri všetkých druhoch stresu, pri fyzickej práci a infekčných ochoreniach.

Vitamínom C sa nedá prakticky predávkovať. Nadbytok sa totiž okamžite vylúči z organizmu.

Trojica „zázračnej“ zeleniny

Bojovníčka brokolica

Zaujímavé vlastnosti majú rastliny čeľade hlúbovitých (Cruciferae). Obsahujú zlúčeniny, umožňujúce vylúčiť z organizmu aj karcinogény – látky spôsobujúce zhubné bujnenie, ktoré sú v tkanivách tela už pevne zabudované.

Najviac takýchto ochranných látok obsahuje brokolica. Do tejto skupiny patrí aj kapusta, kel, kaleráb, reďkovka a horčica. Všetky tieto druhy zeleniny sú bohaté na vlákninu a obsahujú rovnaké ochranné látky ako brokolica, hoci v menšej koncentrácii.

Z brokolice si viete pripraviť jednoduché a mimoriadne chutné vegánske brokolicové placky, ktoré vám nezaberú ani veľa času na prípravu, preto si ich môžete urobiť úplne kedykoľvek, keď budete mať doma brokolicu.

Zázračná bylina – petržlenová vňať

Petržlenová vňať je mimoriadne obľúbenou bylinkou v kuchyni, najčastejšie sa využíva na ochucovanie polievok, no výborne sa hodí aj k indickému chlebu. Petržlenová vňať je na čele zeleninového rebríčku, čo sa týka obsahu minerálnych látok. 100 gramov vňate je „napumpovaných“ draslíkom (1000 mg), vápnikom (245 mg), horčíkom (41 mg) a železom (5,5 mg). V prvej desiatke sa s touto užitočnou kombináciou nachádzajú aj špenát, kel, brokolica a pažítka.

Obsah draslíka je zaujímavý pre tých, ktorí mávajú svalové kŕče a kolísavý krvný tlak.

Je to obľúbená bylinka, ktorá sa používa v mnohých jedlách. Je známa svojou príjemnou chuťou a výživovými účinkami.

Petržlen je vynikajúcim zdrojom:

vitamínov A, C a K
vápnika
železa
horčíka

Obsah vitamínu A v petržlenovej vňati pomáha podporovať zdravý zrak a imunitný systém. Vysoký obsah vitamínu C pomáha podporovať tvorbu kolagénu, ktorý dodáva pokožke pružnosť a pevnosť. Obsah vitamínu K pomáha podporovať rôzne procesy v kostiach a zrážanie krvi.

Petržlen má vysoký obsah antioxidantov, vďaka čomu je skvelou zbraňou proti voľným radikálom. Voľné radikály spôsobujú oxidačný stres, ktorý je spojený s mnohými chorobami. Petržlenová vňať znižuje oxidačný stres a môže pomôcť znížiť riziko chronických ochorení, ako sú rakovina, srdcové choroby a cukrovka.

Petržlen je tiež skvelým zdrojom vlákniny. Konzumácia dostatočného množstva vlákniny je dôležitá pre reguláciu tráviaceho systému a pomáha kontrolovať hladinu cukru v krvi. Petržlen je obzvlášť prospešný pre črevá, pretože obsahuje veľa prchavých olejov, o ktorých je známe, že pomáhajú chrániť črevá pred škodlivými baktériami.

Petržlenová vňať tiež pomáha znižovať zápaly v tele. Prítomnosť zlúčenín ako kvercetín a luteolín pomáha znižovať zápal, ktorý je spojený s ochoreniami, ako je artritída a chronická bolesť.

Renesancia špenátu

Mnohí ľudia ešte stále konzumujú špenát skôr s odporom. Je to spôsobené najmä tým, že nemá výraznú chuť a má mazľavé zloženie.

Faktom však je, že v súvislosti s meniacimi sa stravovacími návykmi a pochopením zdravého významu tejto zeleniny pochádzajúcej pôvodne z juhovýchodnej Ázie, jeho obľuba postupne významne narastá.

Hoci špenát nemá také množstvo železa ako sa predpokladalo, má vysokú koncentráciu karotenoidov, ktoré sú zaujímavé nielen protirakovinovým pôsobením. Ich spoluúčasť na urýchlenom hojení zranení, kedy podporujú účinky liekov a mastí, je neoceniteľná.

Vegetariáni a športovci vedia, že špenát má rovnaký aminokyselinový profil ako trebárs hovädzie mäso. Obsahuje aj selén a vitamín B6 (pyridoxín), ktorý spolu s vitamínom C zlepšuje obranyschopnosť. Používa sa preto ako pomocný prostriedok aj pri liečbe pásového oparu. Vďaka obsahu síry prečisťuje pečeň a pomáha eliminovať toxické ťažké kovy prijímané napr. nekvalitnou vodou.

Publikováno: 19. 5. 2023

Michal Hardyn

Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.

Twitter LinkedIn