Inflácia a jej vplyv na ekonomiku a život obyčajných ľudí
Inflácia je ekonomický fenomén, ktorý sprevádza ľudí v každodennom živote, ovplyvňuje nákupný košík, úspory a celkovo ekonomiku krajiny. Je to proces, pri ktorom dochádza k rastu celkového cenového indexu tovarov a služieb v danej krajine, čo vedie k strate hodnoty peňazí.
Inflácia môže byť spôsobená rôznymi faktormi vrátane dopytu a ponuky na trhu, nárastu miezd, zvyšovania cien surovín a energií, či monetárnej politiky centrálnej banky. Je dôležité rozumieť príčinám inflácie aj tomu čo je inflácia, aby sa mohol lepšie predpovedať jej vývoj a prispôsobiť sa zmene.
Čo je inflácia?
Inflácia je všeobecný nárast cien tovarov a služieb v ekonomike v priebehu určitého časového obdobia, napríklad roka. To znamená, že za rovnaké peniaze si možno kúpiť menej tovarov a služieb ako v minulosti. Inými slovami, kúpna sila peňazí sa znižuje.
Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú infláciu. Keď rastú mzdy, ľudia majú viac peňazí na míňanie, čo môže viesť k rastu cien. Ak rastú ceny ropy, energií a iných surovín, môže to viesť k rastu cien tovarov a služieb, ktoré ich používajú.
Ak ľudia očakávajú, že inflácia bude v budúcnosti vysoká, môžu začať nakupovať viac tovarov a služieb v súčasnosti, čo môže viesť k ešte vyššej inflácii. Centrálna banka môže ovplyvňovať infláciu pomocou menovej politiky. Ak centrálna banka zvýši úrokové sadzby, môže to spomaliť rast cien.
Inflácia na Slovensku
Priemerná inflácia na Slovensku v roku 2023 dosiahla 10,5 %. To je štvrtá najvyššia hodnota v 30-ročnej histórii samostatného Slovenska. V porovnaní s rekordnou úrovňou inflácie v roku 2022 prišlo k spomaleniu tempa rastu spotrebiteľských cien.
Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnili infláciu v roku 2023, boli:
- Vysoké ceny energií: Ceny energií v roku 2023 rástli najrýchlejšie za posledných 20 rokov. Dôvodom boli geopolitické napätie a vojna na Ukrajine, takže inflácia Slovensko je ovplyvnená aj udalosťami v zahraničí.
- Rast cien potravín: Ceny potravín v roku 2023 rástli rýchlejšie ako v roku 2022. Dôvodom boli nepriaznivé poveternostné podmienky a rast cien vstupov do poľnohospodárstva.
- Oslabenie eura: Oslabenie eura voči americkému doláru v roku 2023 zdražilo dovoz tovarov a služieb. Inflácia Slovensko reaguje aj na výkyvy meny.
Vláda a Národná banka Slovenska prijali v roku 2023 rôzne opatrenia na zníženie inflácie. Tieto opatrenia zahŕňali:
- Zníženie deficitu štátneho rozpočtu.
- Zvýšenie úrokových sadzieb.
- Zníženie daní a odvodov.
- Podpora investícií.
Očakáva sa, že inflácia na Slovensku v roku 2024 klesne. Avšak, stále existuje viacero rizík, ktoré by mohli viesť k jej nárastu. Tieto riziká zahŕňajú:
- Predĺženie vojny na Ukrajine.
- Ďalší nárast cien energií.
- Oslabenie globálnej ekonomiky.
Národná banka Slovenska očakáva, že inflácia na Slovensku v roku 2024 klesne na 6,5 %. Avšak, táto prognóza je podmienená vývojom vonkajších a vnútorných faktorov. Aktuálna inflácia je stále vysoká a jej výsledkom je v mnohých prípadoch prehlbujúca sa chudoba. Mnohí Slováci nemajú v závete ani čo odkázať svojim dedičom.
Inflácia Maďarsko
V roku 2023 zažilo rekordnú infláciu Maďarsko. Medziročná inflácia v decembri 2023 dosiahla 24,5 %. To je najvyššia hodnota od roku 1996.
Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnili infláciu v Maďarsku v roku 2023, boli:
- Vysoké ceny energií: Ceny energií v roku 2023 rástli najrýchlejšie za posledné desaťročia. Dôvodom boli geopolitické napätie a vojna na Ukrajine.
- Rast cien potravín: Aj v Maďarsku rástli ceny potravín rýchlejšie ako v roku 2022. Podobne ako u nás aj tu boli dôvodom boli nepriaznivé podmienky pre plodiny a rast cien vstupov do poľnohospodárstva.
- Oslabenie forintu: Oslabenie forintu voči euru v roku 2023 čím prišlo k zvýšeniu cien za dovoz tovarov a služieb.
- Vládne politiky: Vládne politiky, ako napríklad cenové stropy na niektoré tovary a služby, dočasne zmiernili tlak na infláciu, ale v konečnom dôsledku ju skôr posilnili.
Maďarská centrálna banka (MNB) v roku 2023 zvýšila úrokové sadzby v snahe znížiť infláciu. Avšak, očakáva sa, že inflácia v Maďarsku bude v roku 2024 stále vysoká, čo aktuálna inflácia potvrdzuje.
Inflácia v Európe
Inflácia je jedným z najdôležitejších ekonomických indikátorov, ktorý ovplyvňuje hospodársku stabilitu a život obyvateľov. Inflácia v Európe, najmä inflácia v Eurozóne, sa stáva dôležitým aspektom diskusií o ekonomickej politike.
Mierne inflačné prostredie môže podporiť ekonomický rast, keďže podnecuje spotrebiteľov nakupovať a podniky investovať. Avšak, vysoká inflácia môže mať negatívny vplyv na ekonomiku tým, že znehodnocuje hodnotu peňazí, čo vedie k strate dôvery spotrebiteľov a podnikov. Inflácia v Európe v poslednom roku dosahuje vysoké hodnoty.
Počas takejto situácie sa spoločnsoti môžu otočiť na daňové raje. Ide o miestá, kde fyzické osoby a korporácie hľadajú útočisko pred vysokými daňovými zaťaženiami, prísnou reguláciou a verejným dohľadom.
Ide o oblasti, ktoré vynikajú nízkymi alebo dokonca žiadnymi daňovými sadzbami, prísne bankové tajomstvo a minimálnu transparentnosť, čo vytvára vhodné podmienky pre daňové plánovanie a optimalizáciu.
Inflácia v eurozóne
Inflácia v eurozóne v roku 2023 dosiahla rekordnú úroveň. Medziročná inflácia v decembri 2023 dosiahla 5,1 %. To je najvyššia hodnota od zavedenia eura v roku 1999.
Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnili infláciu v eurozóne v roku 2023, boli:
- Vysoké ceny energií: Ceny energií v roku 2023 rástli najrýchlejšie za desaťročia. Dôvodom boli geopolitické napätie a vojna na Ukrajine.
- Rast cien potravín: Ceny potravín v roku 2023 rástli rýchlejšie ako v roku 2022. Dôvodom boli nepriaznivé poveternostné podmienky a rast cien vstupov do poľnohospodárstva.
- Narušenie dodávateľských reťazcov: Narušenie dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie COVID-19 viedlo k rastu cien tovarov a služieb.
Európska centrálna banka (ECB) v roku 2023 ukončila program kvantitatívneho uvoľňovania a zvýšila úrokové sadzby v snahe znížiť infláciu. Avšak, očakáva sa, že inflácia v eurozóne bude v roku 2024 stále vysoká. Inflácia SR je ovplyvnená aj stavom v eurozóne.
Štatistický úrad a inflácia
Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚSR) je zodpovedný za zber a šírenie štatistických informácií o inflácii na Slovensku. ŠÚSR zverejňuje mesačne index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý meria priemernú zmenu cien tovarov a služieb, ktoré spotrebúvajú domácnosti.
ŠÚSR taktiež zverejňuje harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý je porovnateľný s CPI v iných krajinách EÚ. HICP sa používa na meranie inflácie v eurozóne. Inflácia SR je teda dostupná aj na stránke ŠÚSR. Okrem iného sleduje aj vývoj nezamestnanosti a iné štatistické údaje.
Čo je jadrová inflácia
Podľa ŠÚSR jadrová inflácia meria stupeň rastu celkovej cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Tento kôš vylučuje položky s regulovanými cenami a položky ovplyvňované inými administratívnymi opatreniami.
Položky, ktoré podliehajú cenovým zmenám v dôsledku daňových úprav (napríklad zmeny v DPH, spotrebných daní, či dotácií), zostávajú súčasťou spotrebného koša, pričom vplyv daňových úprav je eliminovaný. Kvantifikácia jadrovej inflácie sa vykonáva dvoma spôsobmi:
- Ako príspevok upraveného koša (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii, ktorý je vyčistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.
- Ako prírastok cien upraveného spotrebného koša (v percentách), ktorý je vyčistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.
Týmto spôsobom sa celková inflácia rozkladá na jadrovú infláciu (ovplyvnenú položkami s trhovými cenami), vplyv položiek s regulovanými cenami a vplyv nepriamych daní (pri eliminácii daňových úprav). Príspevok jadrovej inflácie (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii ďalej rozkladáme na príspevok čistej inflácie a príspevok cien potravín.
Opatrenia pred infláciou
Opatrenia pred infláciou sa môžu prijať na rôznych úrovniach, a to jednak na makroekonomickej úrovni prostredníctvom politiky centrálnej banky a vlády, a jednak na mikroekonomickej úrovni jednotlivcov a podnikov, ktorú skúma mikroekonómia.
Centrálna banka hrá kľúčovú úlohu pri riadení inflácie prostredníctvom monetárnej politiky. Zvyčajne sa snaží udržiavať stabilnú mieru inflácie a zároveň podporovať ekonomický rast. Nástroje ako úrokové sadzby a množstvo peňazí v obehu sa používajú na dosiahnutie týchto cieľov.
Vláda môže ovplyvniť infláciu reguláciou verejných financií, napríklad prostredníctvom kontrolujúceho deficitu alebo zvyšovania alebo zníženia daní. Opatrenia na riadenie inflácie by mali byť pravidelne analyzované a prispôsobované v súlade s vývojom ekonomickej situácie.
Individuálni spotrebitelia môžu prijať rôzne opatrenia na ochranu svojich financií pred infláciou. Patria sem diverzifikácia investícií, zhodnocovanie aktív, hľadanie príležitostí na rast investícií, a sledovanie vývoja ekonomickej situácie.
V závere možno konštatovať, že inflácia je komplexným a neoddeliteľným javom ekonomiky. Je dôležité, aby jednotlivci a spoločnosti boli informovaní o vývoji inflácie a jej možných dôsledkoch. Efektívne riadenie financií a monitorovanie ekonomickej situácie sú kľúčovými prvkami pre úspešné prekonanie výziev spojených s infláciou.
Publikováno: 22. 2. 2024
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
