Čomu ma učia Olympijské hry?
Dlho očakávané, veľkolepé a z každej strany analyzované. Olympijské hry 2016 v Riu už začali. Musím sa priznať, že nebyť sociálnych sietí a médií by som o nich ani nevedela. Možno je to aj tým, že športu veľmi nerozumiem. No napriek tomu ma olympijské hry učia mnohým veciam – a to najmä v duchovnom živote.
1. Olympijské hry ma učia nebáť sa
Čo by to bolo za športovca, ktorý by nevedel prekonať svoj strach? Je prirodzené, že s každou náročnou skúškou a zápasom sa v ňom vyskytnú obavy, ale ak by sa nechal svojím strachom paralyzovať nepodal by maximálny výkon. Podobné zápasy zažívam v duchovnom živote aj ja. Veľakrát sa bojím o mnohé veci. Starám sa, riešim, hodnotím…
A pritom by stačilo jediné – nebáť sa a odovzdať všetko, vrátane strachu Bohu. Olympijské hry ma teda učia nenechať sa strachom paralyzovať, ale využiť ho ako nástroj na „duchovný výkon“ – budovanie dôvery voči Bohu. Nejde však o to samotný výkon „podať“, ale s Božou pomocou bojovať, kráčať v dôvere ďalej a hlavne sa nebáť.
2. Olympijské hry ma učia vytrvalosti
Na olympijských hrách vždy obdivujem vytrvalosť a trpezlivosť súťažiacich. Keď si predstavím koľko času, energie, tréningu a sebazapierania investovali do konkrétneho športu – v duchu im vzdávam za to veľké uznanie. Uvedomujem si, že takúto vytrvalosť by som chcela preniesť aj do svojej duchovnej oblasti. Tak rada by som zmenila svoje slabosti a hriechy, z ktorých sa pravidelne vyznávam. Žiaľ, moja premena sa neudeje zázračne z dňa na deň.
Olympijské hry ma teda učia nenechať sa znechutiť z vlastnej slabosti, ale vytrvalo a trpezlivo bojovať – každý deň nanovo. Vlastnými silami to však nepôjde. Náš osobný „tréner“ však za nás, aj za náš „tréning“ už zaplatil a nevzdáva to s nami. A to je dobrá motivácia.
3. Olympijské hry ma učia jednote
Jeden za všetkých – všetci za jedného! Poznáte ten známy pokrik, ktorý platí predovšetkým v kolektívnych športoch. No čomu nerozumiem je to, že ako žena hľadajúca Boha chcem byť často pri ňom „sama“. Vylievam si pri ňom svoje srdce, že ten robí veci tak, tá zas onak. A najradšej by som si robila veci po svojom, odizolovaná od kritiky a názorov okolia. No sedliackym rozumom viem, že ak by som zostavila z takýchto ľudí tím, tak by sme na olympiáde pohoreli.
V praxi by to vyzeralo asi tak, že každý by robil veci po svojom a nikto by sa nesnažil o jednotu v tíme. Olympijské hry ma teda učia, že jednota v manželstve, rodine, komunite, spoločenstvách a celkovo v Cirkvi je dôležitá a nenahraditeľná. Veď sa nemodlíme Otče môj – ale Otče náš. Jednota však neznamená, že poprieme svoju jedinečnosť a charakter. Nezabudnime však, že aj napriek rozdielom nás Boh do nej volá.
Modlitba na záver
Drahý Nebeský Ocko!
Pri pohľade na Olympijské hry, Ťa chválim. Chválim Ťa za všetky dary, ktoré si do každého človeka vložil! Chválim Ťa za každého športovca, ktorému si venoval osobitný zvláštny dar a veľký talent! Chválim Ťa tiež za všetky dary a milosti, ktoré si vložil do môjho srdca! Dnes Ťa však tiež prosím, aby si ma, ak to chceš, menil a premieňal.
Odovzdávam Ti celé moje srdce, plány a starosti. Prosím zbavuj ma všetkých strachov, ktoré do môjho srdca nepatria. Uč ma vytrvalosti a trpezlivosti so sebou samým. Daj mi, prosím, pocítiť Tvoju lásku, že ma ľúbiš takého aký som, aj napriek mojim zlyhaniam a pádom. Prosím Ťa aj o jednotu v mojich vzťahoch, v rodine, v spoločenstvách a v Cirkvi. Vďaka Ti, Pane, za všetky dary a milosti, ktorými ma neustále požehnávaš! Veľmi Ťa ľúbim a dôverujem Ti! Amen!
Publikováno: 9. 8. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
