Ako v práci predísť strachu zo zlyhania
Na pracovisku, v spoločnosti našich kolegov, nadriadených či zamestnancov trávime väčšinu nášho času. Môžeme pociťovať nátlak, že práve pred nimi musíme podávať dokonalé výkony. Kvôli tomu nás môže premknúť pocit strachu zo zlyhania. Ako sa tomu vyhnúť?
Ak človeka nenapĺňa to, čomu venuje denne mnoho času, či v horšom prípade, ak mu práca spôsobuje stres, dôsledkom môže byť psychická únava a celkový nepokoj a nevyrovnanosť, čo sa odráža vo všetkých ostatných oblastiach života, či už v partnerskom, rodinnom vzťahu alebo i vo vzťahoch medzi priateľmi a známymi. V neposlednom rade sa náš psychický stav odrazí aj na našom zdraví a vitalite.
Jednou z možných príčin, prečo človeka práca nebaví, môže byť strach zo zlyhania. Pri formulácii tejto problematiky je potrebné pozrieť sa na samý začiatok vývoja kariéry človeka.
Predpokladáme, že keď človek nastúpil na pracovné miesto, o ktoré sa uchádzal, nepociťoval voči nemu averziu. Je možné, že pokiaľ by človek nemal strach z vlastného zlyhania, ktoré mohol, ale aj nemusel ešte na danej pozícii zažiť na vlastnej koži, oblasť, v ktorej pôsobí a jeho náplň práce by nemusela byť dôvodom a zdrojom stresu.
Strach zo zlyhania je predpokladom pre rizikové správanie v medziľudských vzťahoch, ktoré sa prejavuje rôzne.
Stratégie ľudského správania
Človek môže zvoliť stratégiu úteku od ľudí, tzn. uzatváranie sa do seba. Človek radšej neurobí nič, pretože sa riadi heslom: kto nič nerobí, nič nepokazí. Oproti tomu, niektorí jedinci majú tendenciu ísť proti ľuďom.
Jedinec, ktorý sa cíti byť ohrozený, robí všetko pre to, aby pocitovo získal prevahu nad ostatnými vo svojom okolí. V tomto prípade teda najmä nad kolegami a ľuďmi na pracovisku.
Poslednou stratégiou, ku ktorej sa ľudia pri pocite ohrozenia v práci utiekajú, je tzv. pohyb k ľuďom, keď sa u jedinca prejavujú sklony k submisívnemu správaniu. Vedci rozpracovali túto teóriu podrobnejšie, vytvorením modelových rizikových tendencií správania.
Rizikové správanie
Rizikové správanie sa zvykne prejaviť až po dlhšom čase, najmä v období pocitu záťaže, nečakaných zmien, prípadne aj keď sa človek svojmu okoliu príliš otvorí, konkrétne ide o:
- Entuziazmus – výbušný typ správania na pracovisku, človek sa rýchlo nadchne, rovnako rýchlo sa vie sklamať a utápať sa v pocite beznádeje
- Ostražitý – človek je podozrievavý, až nedôverčivý voči svojmu okoliu, kritiku znáša ťažko
- Opatrný – človek sa bojí urobiť akékoľvek rozhodnutie, má permanentný strach zo zlyhania
- Rezervovaný – neempatický a introvertný typ správania
- Pasívne-agresívny, tvrdohlavý – spolupracuje len zdanlivo, v skutočnosti nemá záujem o kolektívnu prácu
- Sebaistý – tento typ správania hraničí až s aroganciou a prehnaným pocitom vlastnej dôležitosti
- Charizmatický – človek s týmto typom správania si je vedomý svojho šarmu, pomocou ktorého na pracovisku manipuluje ostatných
- Teatrálny – sangvinický a neempatický typ správania
- Výstredný – kreatívny, tento človek v kolektíve vyniká, často je však nepochopený
- Svedomitý – puntičkár, detailista, ale večný kritik
- Lojálny – jeho empatia a snaha vyhovieť všetkým je na škodu najviac jemu samému
Pokiaľ chce človek efektívne riešiť problémy, musí ich najprv definovať a pomenovať. Poznanie jednotlivých typov charakterov na pracovisku a nájdenie sa v niektorom z nich môže byť prvým krokom pre zvládnutie stresu v práci.
Pokiaľ si uvedomíme, ako na druhých pôsobíme, naučíme sa naše správanie kontrolovať a zároveň aj druhým načúvať. Zvýšime tým vlastné šance pre eliminovanie stresu z toho, čo robíme a postupne sa nám podarí odstrániť strach z neúspechu.
Ak je zdrojom strachu človek
Doposiaľ sme hovorili o strachu zo zlyhania a strachu z kritiky ako o zdroji stresu. Pokiaľ však pociťujeme, že zdrojom nášho stresu z práce je človek pohybujúci sa v našom okolí, či už nadriadený, kolega alebo podriadený, teórie o rizikových tendenciách správania môže byť odpoveďou aj tu.
Pokiaľ sa naučíme rozoznávať, akým správaním sa vyznačujú jedinci okolo nás, môžeme sa naučiť, ako sa s týmto typom správania na pracovisku postupne vyrovnať a čeliť mu.
Problém môžeme riešiť buď snahou o úplnú zmenu problému, čím konfrontujeme aj zdroj stresu a v pracovnom prostredí sa akoby nanovo adaptujeme. Druhým možným riešením je aj zmena nášho pohľadu na situáciu a regulácia stresu.
Prehodnotíme svoj rebríček hodnôt, pričom do popredia postavíme veci, ktoré nás robia šťastnými. Avšak, základom úspechu je v prvom rade uvedomiť si vlastnú hodnotu a kvality.
Procesy mozgu, ktoré spôsobujú obavy
Obavy a strachy sú emocionálne reakcie, ktoré vyvolávajú rôzne faktory a udalosti. Mozog hrá dôležitú úlohu pri tvorbe a spracovaní týchto emocionálnych reakcií, vrátane obáv a strachu z rôznych vecí, ako napríklad zo zlyhania.
Existuje niekoľko procesov mozgu, ktoré sú spojené s vznikom a spracovaním obáv a strachu:
- Amygdala: Je to časť mozgu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní strachu a emocionálneho ohodnotenia. Keď sme vystavení potenciálne nebezpečným alebo stresovým situáciám, amygdala reaguje a spúšťa signály strachu a úzkosti.
- Hypotalamus: Hypotalamus je oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za reguláciu stresových reakcií a produkciu hormónov, ako napríklad kortizol. Keď sa cítime ohrození alebo sa obávame, hypotalamus reaguje a uvoľňuje stresové hormóny, čo môže spôsobiť zvýšenú úzkosť a napätie.
- Prefrontálny kortex: Ide o oblasť mozgu spojenú s vyššími kognitívnymi funkciami, vrátane plánovania, rozhodovania a regulácie emocionálnych reakcií. Pri obavách a strachu zo zlyhania môže byť prefrontálny kortex ovplyvnený negatívnymi myšlienkami a presvedčeniami, ktoré posilňujú strach a bránia nám v sebavedomí a úspechu.
- Hippokampus: Táto časť mozgu je zodpovedná za učenie sa, pamäť a kontextuálnu správu. Pri obavách zo zlyhania sa môže hipokampus podieľať na vytváraní a uchovávaní negatívnych spomienok a skúseností, ktoré posilňujú strach a úzkosť.
Je dôležité si uvedomiť, že obavy a strachy sú prirodzenými emocionálnymi reakciami a môžu mať rôzne príčiny a prejavy u každého jednotlivca. Avšak, sú tu aj spôsoby, ako sa naučiť efektívne ich zvládať, vrátane aktívneho a zdravého prístupu k sebavedomiu, zvládaniu stresu, pozitívnemu mysleniu a hľadaniu podpory od blízkych ľudí alebo profesionálnych terapeutov či koučov.
Rozumieme, že obavy zo zlyhania môžu byť veľmi reálnymi a vážnymi prekážkami v živote a práci. Preto je dôležité pracovať na svojom mentálnom a emocionálnom blahobyte a vyhľadať vhodnú podporu, keď sa s týmito obavami stretávame.
Ako pracovať so strachom zo zlyhania
Strach zo zlyhania je bežným pocitom, ktorý môže ovplyvniť našu prácu a kariéru. Bojíme sa, že nebudeme dosahovať očakávania, že urobíme chyby alebo že naše úsilie a snaha budú zbytočné. Tento strach nás môže brzdiť a obmedzovať náš potenciál. Avšak, s pravým prístupom a nástrojmi je možné prekonať tento strach a dosiahnuť úspech v práci.
- Prijať zlyhanie ako súčasť učenia: Zlyhanie je prirodzenou súčasťou života a profesionálneho rastu. Je dôležité si uvedomiť, že zlyhania sú príležitosťou na učenie sa a zlepšovanie.
- Stanovenie reálnych cieľov: Často si sami kladieme príliš vysoké očakávania, čo vedie k väčšiemu stresu a obavám zo zlyhania. Je dôležité stanoviť si reálne ciele, ktoré sú dosiahnuteľné a môžeme ich postupne napredovať.
- Prekonanie negatívneho vnútorného rozhovoru: Naše vlastné myšlienky a presvedčenia môžu posilňovať strach zo zlyhania. Je dôležité si byť vedomý svojho vnútorného rozhovoru a namiesto negatívnych myšlienok sa sústrediť na pozitívne a podporujúce myšlienky.
- Hľadanie podpory a mentorstva: Pracovanie so strachom zo zlyhania je oveľa jednoduchšie, keď máme okolo seba podporu a mentorstvo. Hľadajme kolegov, nadriadených alebo kouča, s ktorými môžeme diskutovať o svojich obavách a získavať povzbudenie a rady.
- Postupné kroky a odhaľovanie sa novým výzvam: Namiesto toho, aby sme sa snažili prekonať strach zo zlyhania naraz, je lepšie postupovať krok za krokom. Začnite s menšími výzvami a postupne sa vystavujte väčším a náročnejším úlohám.
- Učme sa zo zlyhaní a oslavujme úspechy: Keď nastane zlyhanie, nechajme si čas na reflektovanie a analyzovanie situácie. Identifikujme, čo sme sa z toho naučili a aké zlepšenia môžeme urobiť do budúcnosti.
Strach zo zlyhania je bežný, ale nie neznesiteľný. S prístupom založeným na rast a podporu môžeme prekonať tento strach a dosiahnuť úspech v práci. Buďme trpezliví sami k sebe a neustále pracujme na svojom osobnom rozvoji. Zlyhanie nie je koniec, ale príležitosť na rast a lepšie výsledky v budúcnosti.