Už aj malí školáci majú problém s hmotnosťou – obéznejší sú na vidieku
Analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Alarmujúce je, že 3,5-krát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle. Nesprávna skladba stravy a nedostatok pohybovej aktivity sa podpisujú pod nárast počtu detí s civilizačnými ochoreniami.
Problémom je aj to, že mnoho detí vynecháva raňajky. Deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity.
Stravovacie návyky detí na Slovensku
Podľa projektu Monitoringu stravovacích zvyklostí a výživových preferencií vybranej populácie detí SR majú deti vo veku od 7 do 10 rokov nie úplne správne stravovacie a pohybové návyky. Monitoring realizoval a výsledky spracoval Úrad verejného zdravotníctva SR a podieľali sa na ňom aj členovia Združenia pre zdravie a výživu.
Iba o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne konzumuje mlieko. Naopak, pretrváva nízky príjem zeleniny a ovocia. Deti navyše majú nedostatok pohybu a nedosahujú potrebný energetický výdaj. Už v tomto veku má takmer 10 % detí problém s nadmernou hmotnosťou, pričom viac obéznych detí je na vidieku, než v mestách.
Stravovacie návyky na vidieku sa nemenia tak rýchlo, ako v meste. Prevláda tam viac tradičná kuchyňa, s vyšším zastúpením menej vhodných živočíšnych tukov. Napriek predpokladu, že na vidieku by sa mohlo konzumovať viac zeleniny a ovocia vďaka vlastnej produkcii, monitoring ukázal, že tomu tak nie je.
Tretina detí neraňajkuje pravidelne
Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5 % detí neraňajkuje pravidelne. Najčastejšie udávané dôvody neraňajkovania boli:
- nechutenstvo
- nepociťovanie hladu
- nedostatok času
Je zistené, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú. U detí, ktoré pravidelne raňajkujú je aj nižšia pravdepodobnosť vzniku obezity.
Z monitoringu ďalej vyplýva, že zloženie raňajok a desiaty je zamerané na nie najsprávnejšie kombinácie pečiva, šunky, salámy, sladkostí a sladkého pečiva. Vhodnou desiatou pre dieťa školského veku je napríklad chlieb či pečivo, natreté kvalitným rastlinným margarínom.
Kvalitný je myslený taký, ktorý obsahuje esenciálne mastné kyseliny omega-3 a omega-6, ktoré, deti potrebujú pre normálny rast a vývoj. Vhodným doplnkom je plátok šunky alebo syra a chýbať by rozhodne nemala zelenina. Namiesto sladkosti je omnoho lepšie deťom zabaliť na desiatu, či olovrant ovocie.
Vynechávanie raňajok môže viesť až k obezite
Raňajky sú pre deti najdôležitejším jedlom dňa. Vynechávanie raňajok môže mať negatívne účinky na zdravie a potenciálnu obezitu detí, ktorá môže viesť k mnohým zdravotným problémom.
- Keď deti vynechávajú raňajky, je pravdepodobnejšie, že sa budú na obed prejedať, čo vedie k nárastu hmotnosti a obezite. Ak sa totiž dieťa ráno poriadne nenaje, hladina cukru v krvi mu počas dňa klesne, čo vedie k pocitu hladu počas obeda. Dodatočný príjem jedla a kalórií počas obeda môže viesť k obezite.
- Vynechávanie raňajok má negatívny vplyv aj na duševné zdravie detí. Keď deti ráno nedostanú dostatok správneho jedla, môžu pociťovať bolesti hlavy, únavu, nesústredenosť a slabé študijné výsledky. Konzumácia raňajok môže zlepšiť fungovanie mozgu a pomôcť deťom sústrediť sa počas dňa.
- Deti, ktoré vynechávajú raňajky, tiež častejšie trpia nedostatkom živín. Ráno nedostávajú správnu rovnováhu a kombináciu živín a vitamínov, čo môže viesť k nedostatku dôležitých vitamínov a minerálov. To môže viesť k rôznym zdravotným problémom a ďalšej nerovnováhe živín v tele.
- Ďalším zdravotným rizikom, ktorému deti čelia, keď neraňajkujú, sú kardiovaskulárne ochorenia. Vynechávanie raňajok môže viesť k zvýšeniu hladiny cholesterolu, vysokému krvnému tlaku a riziku mŕtvice.
Vynechávanie raňajok teda môže mať na deti vážne zdravotné následky. Raňajkovanie pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, zlepšuje duševné zdravie, zabraňuje nedostatku živín a znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Je dôležité, aby deti dostávali správne a výživné raňajky, ktoré im zabezpečia dobré zdravie.
Deti jedia obedy v škole, no bez polievky
Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 %), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami. Obedy sú zostavované tak, aby potrebnú dávku živín dodal kompletný obed, t.j. polievka spolu s druhým chodom.
Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotný pokrm. Z obeda odchádza nedostatočne nasýtené a hlad často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami.
Výsledky poukazujú na to, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez pokrmu. To spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa.
Pre dieťa je na večeru vhodné teplé jedlo, ale i studený pokrm. V rámci pestrej výživy sa to môže striedať. V období rýchleho rastu možno dieťaťu dopriať i ľahkú druhú večeru.
Výrazne negatívnym zistením je fakt, že obsah kuchynskej soli v prijímanej strave u týchto detí, je viac ako 3,5-násobne prekročený oproti súčasných odporúčaniam.
Dôležitý je aj pohyb
Nepriaznivým zistením je, že deti sa menej hýbu. Podľa monitoringu zároveň výrazne narastá čas trávený pred televíziou alebo počítačovou obrazovkou. Pravidelne trénuje alebo navštevuje športový krúžok iba polovica zo sledovaných detí. Mnohé z nich takisto dostávajú ospravedlnenie z telesnej výchovy, čo takisto neprispieva k ich pohybu.
Podľa odporúčaní by sa dieťa školského veku malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite. Začiatok školského roka by mohol byť i pre rodičov impulzom, aby viedli dieťa k správnej výžive a pohybu. Osvojenie si správnej životosprávy sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie civilizačných chorôb.
Monitoring stravovacích návykov sa vykonal na vzorke 3 968 detí vo veku 7 – 10 rokov. Gestorom projektu bol Úrad verejného zdravotníctva SR.
Cvičenie deťom dodáva energiu a pomáha zvládať stres
Pravidelné cvičenie je dôležité pre fyzické, duševné a emocionálne zdravie detí.
Cvičenie pomáha deťom udržať si zdravú hmotnosť a rozvíjať silné svaly a kosti. Pomáha tiež budovať rovnováhu a koordináciu tela. Dodáva energiu a pomáha im zvládať a zvládať stres, ako aj vyrovnať sa s ťažkosťami a nudou.
Fyzická aktivita zvyšuje množstvo kyslíka v tele, čo pomáha orgánom a tkanivám fungovať efektívnejšie, dodáva energiu a stimuluje rozvoj mentálnych funkcií, ako je koncentrácia, pozornosť a riešenie problémov. Cvičenie tiež uvoľňuje endorfíny, čím zlepšuje náladu dieťaťa a znižuje pocity depresie.
Cvičenie môže budovať sebavedomie dieťaťa, vďaka čomu sa cíti šťastnejšie a sebavedomejšie vo svoje schopnosti. Účasť na tímových športoch a aktivitách môže tiež pomôcť deťom osvojiť si základné sociálne zručnosti ako spolupráca, komunikácia a vodcovstvo.
Pravidelnú fyzickú aktivitu treba na to, aby sa u detí vytvorili zdravé návyky, ktoré si môžu preniesť do dospelosti. So zdravými návykmi sa spája lepší celkový zdravotný stav, nižšie riziko ochorení a viac príležitostí na emocionálny, fyzický a intelektuálny rast.
Každodenná fyzická aktivita pomáha deťom udržať zdravie, budovať sebadôveru a rozvíjať základné sociálne zručnosti. Aspoň jedna hodina fyzickej aktivity denne pomôže deťom vybudovať zdravé návyky.
Aj obezita sa môže pridať k obmedzeniam detí, ako sú dyslexia, dysgrafia či poruchy reči, ktoré vedú ku komplikáciám pri učení a nadväzovaní spoločenských vzťahov. Preto je dôležitá účinná prevencia.
Publikováno: 19. 5. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
