Kremnický lesk zlata

Už takmer 700 rokov sa mincovňou v Kremnici ozýva buchot raziacich strojov. Vypadávajú z nich okrúhle mince, medaily, vyznamenania, no aj kovové odznaky najrôznejších tvarov.

Text Soňa Hrúziková, foto Zuzana Mitošinková

NEPRETRŽITÁ VÝROBA

Mincovňa Kremnica sa nachádza v dolnej časti historického Štefánikovho námestia, kde sídli už od 15. storočia. Založená bola 17. novembra 1328, kedy sa z Kremnice stalo slobodné mesto s právami na prevádzku mincovne vďaka privilégiám od kráľa Karola Róberta z Anjou. „Odvtedy tu mincovňa funguje bez prerušenia, čo ju radí medzi najstaršie nepretržité prevádzky na svete,“ hovorí Veronika Chrienová, PR manažérka Mincovne Kremnica, a dodáva, že v Európe staršieho nepretržite fungujúceho podniku niet.

mincovna_07-7476526„Zlato a striebro sa v Kremnici ťažilo už od 10. storočia a bohaté zlaté bane lákali panovníkov k dobýjaniu tohto mesta,“ vysvetľuje Veronika Chrienová, prečo bola mincovňa založená práve v Kremnici. Vyťažené rudy sa tu aj spracúvali a následne sa z nich vyrábali mince. Kremnica sa vďaka tejto synergii v minulosti stala významným a značne bohatým mestom. Dodnes je mincovňa jedným zo symbolov mesta a ovplyvňuje mestský turizmus.

mincovna_02-8957423mincovna_03-9308891V kremnickej mincovni sa razili dukáty, toliare, groše, koruny aj eurá. S razením medailí sa v mincovni začalo koncom 15. storočia. V stredoveku mali kremnické dukáty pravý zlatý lesk, dnes sa na výrobu mincí používajú kovy ako meď, zinok a nikel. Do mincovne sa dovážajú už spracované v podobe okrúhlych platničiek a krúžkov, ktoré slúžia na výrobu bimetalových mincí, ako sú napríklad jedno- a dvojeurovky. Slovenské eurové mince sa razili v Kremnici jednorazovo v roku 2008. Pravidelne tu však pre Národnú banku Slovenska razia centy, ktoré sa častejšie strácajú a potom chýbajú.

SVETOVÁ MINCOVŇA

Raziace stroje sa však nespúšťajú len pre slovenské mince. Mincovňa Kremnica razí „drobné“ aj pre Kolumbiu, Bangladéš, Indiu či Srí Lanku. Podmienkou zahraničných spoluprác je vyhrať verejnú súťaž. V roku 2014 Mincovňa Kremnica vyrazila spolu 598 miliónov kusov mincí, rok predtým to bolo 754 miliónov. „Viac ako 95 percent kusov mincí, ktoré sa u nás vyrazia, sú pre zahraničných zákazníkov. Naše euromince tvoria do 5 percent objemu vyrazených mincí,“ upresňuje Veronika Chrienová. Moderné raziace lisy za jednu minútu vyrazia 700 až 800 kusov mincí.

Zákazky dostáva mincovňa individuálne – niekedy v Kremnici vzniká aj vizuálna podoba mincí, inokedy sa tu iba razia. „Z grafického návrhu sa vyrobí sadrový model, ktorý je niekoľkonásobne zväčšený a detailný. Tento model potom putuje buď do redukčných strojov, kde sa odlieva do dentakrylu, z ktorého sa neskôr vyrába razidlo, alebo do stroja, ktorý pomocou redukčnej frézky vyrába rovno razidlo,“ opisuje proces vzniku mince Veronika. Razidlo sa následne dostáva do rúk rytca, ktorý dotvára nedokonalosti po strojoch. Hotové razidlo ide do raziaceho lisu, ktorý obsluhuje razič. Na kvalitu vyrazených mincí dohliadajú kontrolóri, a keď je všetko v poriadku, nastupuje proces balenia a exportu.

mincovna_04-8728685mincovna_05-6005159NEUSTÁLY VÝVOJ

V kremnickej mincovni postupne prebieha rekonštrukcia jednotlivých pracovísk. Zachovávajú sa pri nej charakteristické prvky pôvodných priestorov ako klenby či stĺpy, no pribúdajú aj moderné presklené vyhliadky, napríklad nad raziarňou medailí či vo výrobe mincí. Prezrieť si tu však možno aj staršie stroje, dobové fotografie a najnovšie sú sprístupnené aj priestory, kde sa tlačia kontrolné známky na alkohol a tabak. Ročne si expozíciu mincovne príde pozrieť 12 000 návštevníkov.

Na celom svete funguje približne 80 mincovní. Tá kremnická je zaradená medzi pamiatky Európskeho kultúrneho dedičstva. Na Slovensku má tento status okrem nej ešte predrománska cirkevná architektúra – Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch a Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, hrad Červený Kameň, rodný dom Milana Rastislava Štefánika a mohyla na Bradle.

mincovna_06-8257437mincovna_01-3656085