Čo sa môžeme naučiť od detí?
Veľmi sa mi páči bezprostrednosť malých detí. Je na nich úžasné, že sa nepretvarujú: keď sú šťastné, tak žiaria ako slniečka a keď sú smutné, tak plačú s takým oduševnením, že to istotne neprepočujete… Deti sa netrápia, čo si o nich myslia ostatní. Sú sami sebou, majú veľké sny a žijú každý deň naplno. Čo sa teda od nich môžeme naučiť?
VYCHUTNÁVAJÚ SI KAŽDÝ OKAMIH
Deti nemyslia na to, čo musia ešte večer nakúpiť, alebo zajtra vybaviť. Deti žijú pre prítomnú chvíľu. Ak nájdu niečo, čo ich skutočne zaujíma, dokážu sa danej činnosti venovať naplno aj niekoľko desiatok minút. A v tom si môžeš od nich vziať príklad aj ty. Samozrejme, nemusíš sa doslovne “vykašlať” na všetky tvoje povinnosti. 
Ale skús si viac od teraz vychutnávať každý okamih. Keď pracuješ, pracuj a nemysli na to, čo bude doma. A keď si zase doma, nemysli na prácu. Vychutnaj si teda každý okamih naplno, maximálne, ako to u teba pôjde.
SNÍVAJÚ VO VEĽKOM
Keď som bola malá, snívala som o tom, že raz budem speváčka, alebo lekárka a vedela som, že chcem mať dobrého manžela a detičky… A o čom si sníval ty? Alebo, o čom snívaš teraz? Možno sám sebe hovoríš, že o mnohých veciach sa ti neoplatí snívať, pretože kvôli rodine, práci, či zdraviu ich nemôžeš dosiahnuť. Boh Ti však dal do srdca mnohé sny. A niektoré z nich túži snívať spolu s tebou. Dovoľ mu ich teda naplniť v tvojom živote. Pretože často je to tak, aj keď si to neuvedomujeme, že najväčšou prekážkou k dosiahnutiu našich snov sme práve my sami.
RÝCHLO ZABÚDAJÚ
Tí, ktorí majú doma malé deti to veľmi dobre poznajú: za jeden deň sa dokážu ich ratolesti toľkokrát pohádať, zmieriť a byť zároveň aj najlepšími kamarátmi, že by si to ani na oboch rukách nespočítal. Ale čo je na deťoch úžasné, dokážu ísť napriek tomu ďalej. Aj keď na seba vzájomne súrodenci “pokričia” kadečo, na to, čo bolo včera dokážu rýchlo zabudnúť. S nami “dospelými” je to však o čosi horšie. Ak je niečo, čo nám ublížilo, v pamäti si to nosíme omnoho dlhšie. A čo je pritom najhoršie, škodíme vlastne len sami sebe. Učme sa teda od najmenších aj zabúdaniu. Odpusti teda tým, ktorí ti najviac ublížili a možno aj stále ubližujú.
MILUJÚ NAPLNO
Deti nemajú problém vyjadriť naplno svoje emócie. Mamku a ocka dokážu vyobjímať s takou veľkou láskou, že sme z toho často dojatí. Netrápia sa, ako sa na nich pozerá okolie. Jednoducho – milujú naplno. V našich rodinách a možno aj v našich vzťahoch je to, žiaľ, naopak. V mnohých rodinách sme svedkami toho, že vieme, že sa máme radi, ale akosi si to vzájomne nehovoríme, ani nedokazujeme. Ak chceš aj v tejto oblasti zažiť zmenu, nečakaj na ostatných, ale začni ty sám. Objím manžela/ku, deti, rodičov, či súrodencov, aj keď to možno nečakajú. Povedz im, že ich máš rád. A buď pri tom jednoduchý a bezprostredný, rovnako, ako malé dieťa.
“AKO DETI”
Uviedli sme si zopár oblastí, v ktorých môžu byť deti pre nás vzorom. Určite každý z nás by ešte vedel doplniť množstvo vecí, ktoré ho na malých “drobcoch” fascinujú. A čo je na tom všetkom snáď najkrajšie, že aj napriek našej usilovnej výchove nakoniec zistíme, koľko veľa vecí nielen deťom odovzdáme, ale sa od nich naučíme a získame. Tak si teda vzájomne vyprosujme otvorené srdce a myseľ, aby sme dokázali v našich životoch byť viac ako naši najmenší, pretože ako hovorí Jeziš: “…a povedal: “Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.” Mt 18, 3.
Alžbeta Šutková
Publikováno: 28. 7. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
