Veľká Noc v Nemecku očami študentky zo Slovenska
Ako študentka Erazmus programu som sa dostala do pozície vybrať si medzi zoznamovacími akciami alebo ísť počas Veľkonočných dní na sv. omšu, resp. veľkonočné obrady. Stala som sa tak trochu asociálom, keďže spočiatku zdanlivo nikto nezdieľal rovnaké myšlienky ako ja. To som si aspoň myslela.
Na zelený štvrtok, keď mali všetci večer spoločenských hier som po omši zazrela známe tváre. Boli to Taliani. Tak predsa nie som jediná. Ďalší deň som už sedela s jedným z nich vpredu, vo vyhrievanej lavici, čo ma potešilo dvojnásobne. Hrial ma pocit, že tam mám niekoho ďalšieho a bolo nám teplejšie aj vďaka ohrievačom pod sedadlami. Skvelý vynález lebo vďaka nemu sme sa sústredili viac na kňaza ako na to, že by nám bola zima.
Keď som sa prvý krát ocitla v Dóme svätého Štefana v Passau, zaplavil ma úžas nad obrovským priestorom, ktorý tam dominoval. Vpredu pár lavíc a potom už len stoličky. Nič nebránilo vo výhľade priamo na oltár. Na najdôležitejšie miesto počas liturgie.
Mechanický organ s vyše 17 000 píšťalami je najväčší na svete. Jeho tóny boli neopakovateľné. K tomu sa pridali pašie spievané 30 ľuďmi, prekrásna ornamentika na stenách a ja som nevedela, či som sa tam vyšla kultúrne a umelecky vyžiť alebo som na omši. Myslím však, že som nebola jediná.
Ráno na veľký piatok sme mali od organizácie AEGEE pripravené kráľovské raňajky. Samozrejme nechýbala typická šunka a iné mäsité výrobky. Všimnite si moje ironické ,,Hurá“ že som opäť bola iná. Iná bola aj spoveď, na ktorej som tu bola. Anglicko-nemeckému dorozumievaniu sa s kňazom dopomohol slovník v mobile, ale aj to, že som ľutovala svoje hriechy z hĺbky srdca, ako to on povedal. Tomu sme rozumeli obaja.
Tour the bar, alebo tour the church?
V noci si niektorí dávali „tour the bar“. To zvládne každý, veď barov je tu dosť. Ale kto z vás si chce tak ako ja, vyskúšať „tour the“ ku Božiemu hrobu v každom kostole čo natrafíte v Passau? To bola výzva, to vám teda poviem. A bola som za ňu aj patrične odmenená. Nikdy nič nečakám od Boha, no on mi dá čo potrebujem. Keď som prišla na izbu, konečne som mala spojazdnený internet a poobede som stretla skvelé dievča s ktorým sme si išli zabehať.
V malom kostolíku sv. Antona, blízko od miesta kde bývam, posväcovali večer jedlá, a ja som dokonca dostala krásne maľované vajíčko na pamiatku. Počas veľkonočnej omše v nedeľu hrali Haydna skoro hodinu. Dóm bol natrieskaný ľuďmi. Ja som len nevedela, či prišli kvôli Haydnovi alebo kvôli Ježišovi. Erazmákov už bolo viac, pridali sa dvaja Američania, Ruska, a ďalšia Slovenka. Sami sa tak rozhodli.
V každom prípade som veľmi rada, že som mala možnosť prežiť Veľkú noc trochu inak, v novom prostredí ale hlavne nepovoliť zo svojich presvedčení. Nenútila som nikoho, aby išiel so mnou, keď sa ma však opýtali, kam idem, tak som odpovedala: ,,Do kostola predsa.“ Boh vie čo robí a prečo som tu.
Veľká Noc v Nemecku je zážitok, ktorý má pre návštevníka svoju špecifickú atmosféru a pestré tradície. Študenti, ktorí sa rozhodnú stráviť sviatky práve tu, môžu okrem veľkonočných zvykov spoznať aj mestá plné histórie, umenia a modernej kultúry. Drážďany, mesto nazývané aj „Florencia na Labe“, sú ideálnou voľbou pre každého, kto chce zažiť pôvab nemeckých miest počas sviatkov.
Publikováno: 29. 5. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
