O rok staršia
Deň ako každý iný, ale predsa niečím výnimočný, deň, kedy som zase o rok staršia. Nejak nevnímam vek a mám pocit, že som sa zastavila niekde na 20tke. Kiež by to bola pravda mať ten krásny vek, zároveň žiť život, aký mám teraz. Možno by som niečo zmenila a možno nie, ale najvačším životným šťastím a výhrou je moja rodina, vďaka nej ma baví starnúť a nerobí mi to vrásky na tvári.
Bola skoré ráno kedy mi dal Alex budíka o 6:00, aby som mu nakrájala jahody. Náš ranný rituál, kedy ledva idem z postele a za mnou sú len ozveny slova jahú (jahody). Spokojne líham do postele a drieme si ďalej, kým naše baby zje plnú misku jahôd. Zobudila som sa s migrénou, ako by to inak bolo, snáď by nezabudla na moje narodky a spríjemnila mi deň. O 8 som zalaha do postele a spala si ďalej takmer 2h.
Medzičasom mi pristál pri posteli smoothie od tatina na spríjmnenie narodeninového rána, nabrala som všetky svoje sily a vyrazili sme hľadať čerešnový sad, ktorý sme samozrejme nenašli. To je u nás taká klasika, keď niečo hľadáme, tak nenájdeme, ale našli sme krásne miesta, kam sa určite vrátime. Čerstvý vzduch, prítomnosť mojej rodiny ma postavila zase na nohy.
Po príchode nasledoval ďašlší spánok, tentokrát s budíkom mama vstávaj ideme na obed. Znechutená z migrény mi aj prešla chuť jesť, ale radosť z tatovho plánu ma zdvihla z postele a tešíla som sa čo vymslel. Alex už nabudený ako vezme svoju motorku, nakoniec sme išli do Trnavy, tak motorka sa musela voziť v aute s nami. Cestou mi píše moj brat z uk, že ma čaká prekvapko nech si ho užijem.
V prvom momente mi napadlo jupiii on prišiel zase domov, keď tu zrazu mi príde označenie na fb s krásnym videom, ktoré ma dojalo k slzám. Máme s bratom pekný vzťah, ale nikdy sme si podobné veci nevraveli a tá koláž, ktorú pre mňa vytvoril vo mne vyvolala všetky krásne spomienky. Som naozaj vďačná za moju rodinu, nie vždy to bolo ružové, ale o tom viac si dokážeme vážiť jeden druhého.
Nestihla som prekonať šok číslo jeden a nastal šok čislo dva, keď si sedíme po obede v kaviarni a tatino pricupitá s nádhernou kyticou. Tušila som, že má niečo zaľubom, ale nečakala som, že ma prekvapí práve v kaviarni, nie je to jeho štýl.
Čerešničkou na torte bolo, keď okolo pól 6 zvoní zvoniec. Vravím priateľovi, ani tam nechoď, kto by to bol, zorvna prebiehala rodinná oslava a my sme boli vśetci pokope, vravím to určite zvonia jehovisti. Ani vo sne by mi nenapadlo, čo sa za tým skrýva. Keď len počujem máte doma maželku, vravím si, akú manželku? Pribehnem k dverám a vidím kyticu, robím si srandu, že to kto? Veď nemám žiadneho tajného ctiteľa, je to vôbec pre mňa?
Našťastie bol na kytici odkaz, asi by to vyzeralo dosť zaujímavo pred všetkými, ak by nebol. Nikdy som nedostala kvety donáškou a pekne ma to vyradilo z kolaje. Krásny odkaz putoval od mojej skvelej šéfky Nikol a tímu PEPCO, pre ktorých pracujem na Modrom koníkovi.
Je to kapitola, o ktorej som vám ešte nepísala, ale toto nie je jediné gesto od nich, ktoré ma doslova chytilo za srdce a vyčarilo úsmev na tvári. Týmto by som jej chcela ešte raz poďakovať, aj mojmu úžasnému šéfovi z MK, za ich veľkorysosť a za všetko, čo pre nás robia aj s mojou naj naj českou kolegynkou. Sme skvelí tím, je mi potešním s nimi spolupracovať a veľkou cťou byť ich súčasťou.
Ďeň sa nám pomaly konči, ja stále s úsmevom na perách ukladám do postele môj najväčší životý dar a ďakujem, že ho mám zdravého každý deň pri srdci. Moji chlapci sú pre mňa celý vesmír, s nimi je výnimočných 365 dní v roku, sú zmysel môjho života.
Ďakujem im za lásku, ktorú mi dávaju a za radosť, ktorú mi deň čo deň prinášajú do srdca. Mať rodinu je veľký dar, treba si vážiť čo máme, využiť každú sekundu pre svojich blízkych a radovať sa spoločne zo života. Rada by som sa poďakovala všetkým, ktorí si namňa spomenuli, prípadne si našli čas mi popriať všetko dobré, čím mi urobili veľkú radosť.