Poruchy príjmu potravy – anorexia a bulímia
Štúdie a prieskumy ukazujú, že poruchy príjmu potravy (PPP) predstavujú závažný zdravotný problém, ovplyvňujúci fyzické a mentálne zdravie jednotlivcov. Medzi tieto poruchy patrí najmä anorexia nervosa a bulímia nervosa, ktoré majú výrazný dopad na postihnutých.
Poruchy príjmu potravy predstavujú komplexný súbor mentálnych a behaviorálnych symptómov, ktoré ovplyvňujú stravovacie návyky jednotlivca. Tento článok sa zameria najmä na dve z najznámejších PPP – anorexiu nervosu a bulímiu nervosu.
Čo sú poruchy príjmu potravy?
Medzinárodná klasifikácia chorôb identifikuje dve základné formy PPP – mentálnu anorexiu a mentálnu bulímiu. Mentálna anorexia sa vyznačuje úmyselným chudnutím, podhmotnosťou až pod hranicu BMI 17,5, amenoreou, a trvalými myšlienkami na jedlo a vzhľad. Mentálnu bulímiu charakterizujú trvalé alebo časté myšlienkami na jedlo a vzhľad, s epizódami prejedania a následným zvracaním, pričom vnímanie telesnej schémy je narušené.
Poruchy príjmu potravy nezahŕňajú len psychické aspekty, ale majú aj výrazné somatické dôsledky na zdraví detí. Liečba týchto porúch vyžaduje komplexný prístup, zahŕňajúci:
- obnovenie ideálnej hmotnosti
- zvládanie somatických následkov
- obnovu zdravých stravovacích návykov a postojov k vzhľadu
Celkovým cieľom je zabezpečiť nielen fyzické uzdravenie, ale aj duševnú pohodu postihnutých.
Poruchy príjmu potravy predstavujú závažné psychické ochorenia, ktoré ovplyvňujú nielen detský vek, ale aj dospelých. S prevalenciou od 0,3 do 3 % a komplexným spektrom prejavov, tieto ochorenia vyžadujú pozornosť odborníkov na psychické zdravie.
Podľa starších zdrojov sa prevalencia mentálnej anorexie pohybovala od 0,3 do 1 %, no novšie údaje uvádzajú hodnoty od 1,2 do 2,2 %. Pri mentálnej bulímii sa prevalencia najčastejšie udáva v rozmedzí 1 až 3 %. Štúdie naznačujú, že výskyt mentálnej anorexie v Európe narástol do sedemdesiatych rokov a odvtedy sa udržiava v stabilných číslach, s najvýraznejším nárastom v skupine 10 až 24 rokov. Incidencia mentálnej bulímie sa približuje k hodnote približne 6 %.
Rizikové faktory PPP
V oblasti výskumu porúch príjmu potravy dominuje zhoda medzi odborníkmi, že neexistuje jednotná kľúčová príčina týchto problémov. Sústreďujú sa na identifikáciu tzv. rizikových faktorov, čiže okolností, ktoré sú síce nespôsobilé priamo vyvolať ochorenie, no zvyšujú jeho pravdepodobnosť. Tento výskum naznačuje, že PPP je tesne spojená s činnosťou mozgu.
Jeden z najznámejších modelov, ktorý sa snaží osvetliť pôvod porúch príjmu potravy, je neurovývojový multifaktoriálny prahový model. Tento model zdôrazňuje vzájomné ovplyvňovanie faktorov, ktoré ovplyvňujú:
- vývoj mozgu
- ranné vzťahy
- stres
To mňže slúžiť ako spúšťač ochorenia v adolescencii. Kľúčovú úlohu v tomto kontexte zohráva systém CRH a 5-HT, ktorý reguluje chuť do jedla a reakciu na stres.
Serotonínový (5-HT) systém je kľúčový pre náchylnosť k rozvoju následkov hladovania a vzniku porúch príjmu potravy. Postupné zníženie hladiny estrogénov, zvýšená hladina kortizolu a prípadné poruchy nálady a depresia sú súčasťou tohto procesu. Uvedený model vysvetľuje PPP ako neprispôsobivú reakciu na stres v adolescencii, najmä u jedincov s genetickou predispozíciou.
Čo je anorexia?
Anorexia nervosa, najčastejšie postihujúca mladé ženy, je mentálnou poruchou charakterizovanou skresleným vnímaním vlastného tela a obavami z priberania. Ohrozené sú predovšetkým ženy, ktoré majú vyššie nároky na svoj výkon, zameriavajú sa na perfekcionizmus a ťažko znášajú kritiku. Okrem psychického tlaku médií a spoločenského očakávania existujú aj genetické a biochemické faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku anorexie.
Pri otázke čo je anorexia, je dôležité vedieť, že môže zasiahnuť v dvoch hlavných formách:
- reštrikčným charakterom spočívajúcom v hladovaní a nadmernom cvičení
- purgatívnym charakterom, kde dochádza k striedaniu fáz sústavného jedenia a očistnej fázy s používaním laxatív, diuretík alebo klystírov.
V oboch prípadoch hrozí nebezpečný metabolický rozvrat a nutnosť hospitalizácie.
Aké sú príznaky anorexie a ako začína?
Identifikácia príznakov anorexie môže byť náročná, pretože jednotlivci s touto poruchou skrývajú svoje stravovacie návyky pred okolím. To, ako sa začína anorexia, je ťažko zodpovedateľné, pretože sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi. Začiatky môžu byť spojené s nátlakom zvonka, a to napríklad médiami alebo spoločenskými normami, vedúcimi k zmenám v stravovaní a postupnému negatívnemu vnímaniu vlastného tela.
Prvotné príznaky zahŕňajú záujem o diéty, vyhýbanie sa spoločným jedlám, nadmernú fyzickú aktivitu, postupné chudnutie a zhoršujúce sa psychické pohody. Uvedomenie si týchto znakov môže byť kľúčom k časnému odhaleniu anorexie a poskytnutiu potrebnej podpory.
Behaviorálne, psychické a fyzické príznaky anorexie sú:
Odopieranie si jedla: | Osoba s anorexiou sa úmyselne vyhýba prijímaniu potravy. |
Intenzívny strach z priberania: | Prejavuje sa neprimeraným strachom z naberania váhy, často bez uvedomenia si závažnosti extrémne nízkej hmotnosti. |
Nedostatok uvedomenia si vlastného tela: | Pacienti majú často nereálny pohľad na seba samých a vnímajú svoje telo ako neprimerane tučné. |
Nízka hmotnosť: | Prudká strata hmotnosti môže viesť k zastaveniu menštruačného cyklu u dievčat (amenorhea). Aj v tomto prípade je užitočný menštruačný kalendár pre sledovanie cyklu. |
Prehnané cvičenie: | Osoba sa venuje nadmernému cvičeniu s cieľom udržiavať čo najnižšiu hmotnosť. |
Odmietanie konzumácie jedla na verejnosti: | Vyjadrenie neochoty alebo odmietnutia jesť pred inými ľuďmi. |
Častá kontrola v zrkadle: | Nadmerná kontrola vzhľadu a vnímanie svojich nedostatkov. |
Zakrývanie postavy: | Nosia viac vrstiev oblečenia na zakrytie svojej postavy. |
Popudlivosť: | Striedanie nálad a nízky záujem o sex. |
Príznaky anorexie zahŕňajú nielen fyzické prejavy extrémne chudej postavy, ale aj mentálne a behaviorálne prejavy, ktoré môžu naznačovať hlboko zasiahnuté duševné zdravie.
Diagnostika mentálnej anorexie
Diagnostika mentálnej anorexie v detstve sa líši od diagnostiky u dospelých, pričom niektoré aspekty vyžadujú osobitnú pozornosť.
Typické kritériá, ako pokles hmotnosti, nemusia byť v detskom veku adekvátne, pretože u detí dochádza častejšie k spomaleniu či zastaveniu rastu a vývinu, než k poklesu hmotnosti. Antropometrické vyšetrenie a využívanie percentilových grafov pre hodnotenie nutričného stavu sú preto vhodnejšie, než hodnotenie pomocou indexu telesnej hmotnosti, ktorý je primárne určený pre dospelých.
Diagnóza anorexie zvyčajne nie je náročné.. Je dôležité identifikovať:
- úmysel schudnúť
- obavy z priberania
- nereálne vnímanie vlastného tela
Poruchy príjmu potravy sa však môžu prejavovať aj v atypických formách, kde pacienti popierajú snahu chudnúť a vnímajú svoje telo adekvátne, no ich stravovacie návyky sú výrazne obmedzené. Títo pacienti často podstupujú opakované vyšetrenia bez potvrdenia organických príčin podvýživy.
Dôsledky anorexie
Následky anorexie sú závažné a viaceré, preto je nevyhnutné okamžite reagovať a hľadať riešenia. Hladovanie ovplyvňuje nielen fyzický, ale aj duševný stav jednotlivca. V začiatkoch anorexie môže telo ešte ťažiť zo svojich zásob, čo vytvára falošný pocit radosti. Avšak s postupným chudnutím sa nielen znižuje hmotnosť, ale aj energetická úroveň a funkcie tela sa zhoršujú. Doprevádzajúce príznaky anorexie zahŕňajú:
- únava, mdloby a závraty
- suchá a šupinatá koža, s negatívnym vplyvom na kvalitu vlasov a nechtov
- anémia (nedostatok červených krviniek)
- nízky krvný tlak a poruchy srdcového rytmu
- problémy s trávením a bolesti brucha
- osteoporóza a vyššie riziko zlomenín
- vypadávanie zubov
- poškodenie dôležitých orgánov, ako sú pečeň a obličky
- strata menštruácie, impotencia a strata sexuálneho záujmu
Čo je bulímia?
Bulímia, známa aj ako mentálna bulímia alebo Bulimia nervosa, je porucha príjmu potravy, ktorá sa väčšinou vyskytuje u dievčat a žien vo veku od 15 do 30 rokov. Názov ochorenia má pôvod v latinsko-gréckom slove, čo znamená „vlčí hlad“. Charakterizuje ju epizodický výskyt záchvatov prejedania sa, po ktorých nasleduje chorobná kontrola hmotnosti, ktorú jedinec dosahuje rôznymi spôsobmi, vrátane vracania.
Toto ochorenie, podobne ako anorexia, je často spojené s mentálnymi problémami, kde jedinec vyvíja chorobnú túžbu vyzerať štíhlo a žiť zdravo. Tento tlak môže vzniknúť v dôsledku rôznych psychologických problémov, ako sú ťažký stres, traumatické zážitky alebo rozvod rodičov.
Po období prejedania sa nasleduje neprimerané hladovanie alebo iné mechanizmy, ako napríklad:
- vracanie po príjme stravy
- obdobie hladovania
- nadmerná fyzická aktivita
- preháňadlá
- diuretiká (látky na podporu močenia)
Bulimici majú chorobnú kontrolu nad príjmom kalórií a usilujú sa o diéty, avšak ich telesná hmotnosť zvyčajne zostáva v priemere alebo trochu nad normou BMI.
Príznaky a diagnostika bulímie
Bulímia, rovnako ako anorexia, je často skrytá pred okolitým svetom, ale jej príznaky môžu byť rozdelené do dvoch hlavných oblastí: psychické a fyzické.
Psychické príznaky bulímie | Fyzické príznaky bulímie |
Chorobná túžba po jedle a epizódy prejedania sa | Časté vracanie |
Snaženie sa potlačiť účinky prejedania sa, vrátane vracania, hladovania alebo užívania preháňadiel | Nadmerná fyzická aktivita |
Strach z nadváhy a obezity | Dehydratácia a poruchy vnútorného prostredia |
Depresia a úzkosť | Poruchy menštruácie |
Sebapoškodzovanie a samovražedné myšlienky | Problémy s pokožkou, vlasmi a nechtami |
Skreslený pohľad na váhu a postavu | Zuby a ďasná postihnuté zvracaním |
Záujem o diéty a selekciu potravín | Svalová slabosť a rednutie kostí |
Strata záujmu o vzťahy a aktivity | Únava a celková oslabenosť |
Nízke sebavedomie a pocit hanby | Pocit hladu |
Diagnostika bulímie sa opiera o kritériá, ktoré určujú, že epizódy prejedania sa trvajú aspoň tri mesiace s frekvenciou najmenej dvakrát týždenne. Diagnostika je komplexná a zahŕňa anamnézu, rozhovory s pacientom, laboratórne testy na odhalenie odchýlok vnútorného prostredia a iné vyšetrenia podľa telesných ťažkostí.
Bulímia, ako aj anorexia, môže mať závažné dôsledky na fyzické aj psychické zdravie jednotlivca. Komplexná liečba, ktorá zahŕňa psychoterapiu, liečbu depresie alebo úzkosti a podporu od odborníkov na výživu, môže byť nevyhnutná pre zvládnutie týchto PPP.