Pretrénovanie a preťaženie: Keď telo i hlava povedia dosť
Šport ako taký sa za posledné roky zmenil akoby na pretekanie sa. Ľudia sa predbiehajú v tom, kto viac a tvrdšie trénuje. Facebook je plný fotiek cvičencov, ktorí si svoje selfíčko z posilky dopĺňajú rôznymi motivačnými rečami typu: keď nevládzeš, pridaj alebo ak to nebolí, nerobíš to správne.
A tak v tomto duchu súťaživosti väčšina aj trénuje, pričom nevedomky si kúpili v niektorých prípadoch jednosmerný lístok do destinácie pretrénovania.
Keď radosť vystrieda povinnosť
Určite už každý, kto sa venuje športu, zažil stavy, kedy jeho tréning nešiel podľa jeho predstáv. Keď nastúpili dni, možno aj týždne prehovárania sa prečo a či vôbec ísť makať. Až to vyvrcholí do štádia, kedy sa tréningstáva skôr povinnosťou ako radosťou.
Z vyššie napísaného potom môžeme cvičencov rozdeliť na dve skupiny. Tí, ktorí poslúchnu tieto varovné signály tela, že niečo nie je v poriadku a potom tých, ktorí to ignorujú. A práve tí sú dokonalí ašpiranti na pretrénovanie. Makajú aj napriek nechuti do tréningu a majú pocit, že tvrdším tréningom to prejde.
V istom zmysle majú pravdu. Prejde to, ale do stavu, kedy im už telo aj myseľ povedia dosť a zo dňa na deň stratia trebárs aj vrcholovú formu. Jednoducho, akoby v momente narazili do steny.
Pretrénovanie však nie je len o náhlej strate kondície. Aj keď o tomto stave odborná literatúra veľa nehovorí, keďže dostať športovca do stavu pretrénovania by bolo nemorálne, symptómy tohto fenomému siahajú ešte ďalej.
Overtraining syndrome (OTS) ako ho zahraničná odborná literatúra nazýva sa môže prejavovať bolesťami hlavy, nepokojom, neschopnosťou „vypnúť“, anémiou, dehydratáciou či zlyhaním imunitného či nervového systému.
Okrem toho podľa juhoafrického športového vedca Timothyho Noakesa, ktorý sa problematike venoval v 80. rokoch 20. storočia, pretrénovanie sa môže prejaviť aj zdurením lymfatických uzlín.
Bežci ako najviac ohrozená skupina športovcov
Čo je stav pretrénovania a ako sa môže prejavovať, ale aj aké môže mať následky na zdravie, sme si priblížili. Ale koho najviac postihuje? To už asi každý tuší. Najohrozenejšou skupinou sú vytrvalostní bežci, hoci pri ignorovaní signálov vlastného tela sa k tomuto stavu môže dostať každý športovec.
Ale prečo sú najohrozenejšou skupinou práve bežci? Za posledných pár rokov sa vytrvalostné behy či niekoľko desiatok kilometrov dlhé prekážkové behy stali fenoménom. Zúčastňujú sa ich najmä amatérski športovci, ktorí si sami skladajú tréning.
Keď vidia na sociálnych sieťach iných, lepších športovcov či víťazov pretekov, každý dostane chuť priblížiť sa k ich kondícií. Začnú tak trénovať viac, dlhšie i tvrdšie a vo väčšine prípadov nesystematicky.
A práve toto intenzívne a niekoľkohodinové trýznenie nervového systému behom robí z bežcov rizikovú skupinu. Spočiatku sa uspokoja, že sú totálne „mŕtvi“ po tréningu, napriek tomu pokračujú. Ordinujú si ťažké intervalové behy, extrémne dlhé vytrvalostné behy, a to bez vedomia, že sa pomaly a systematicky ničia.
Až sa napokon dostanú do stavu pretrénovania. To však neplatí len pre rekreačných bežcov. K pretrénovaniu sa môžu dostať aj profesionálni bežci. Z jednoduchého dôvodu, svoje víťazstvá i dosiahnuté výsledky chcú obhájiť, a tak si pridávajú tréningovú záťaž.
Ako sa dostať zo začarovaného kruhu
Spomínal som, že stav pretrénovania je ako jednosmerný lístok. Žiaľ, v niektorých prípadoch je to tak. Niektorí vytrvalostní či ultra bežci sa už nikdy nedostali do takej formy ako pred OTS. Dokonca sa pre nich stal náročným aj krátky beh či iná športová aktivita.
V tomto prípade sa však bavíme o profesionálnych športovcoch, ktorí stanovovali rekordy na pretekoch. Zmyslom článku však nie je vzbudiť paniku. A preto aj z tohto stavu tela aj mysle existuje cesta. Tá začína už pri počúvaní vlastného tela aj mysle.
Ak sa po náročnom dni v práci cítiš unavený/á, určite sa netráp utopicky ťažkým tréningom. Intenzitu alebo tradičné dvíhanie záťaže zníž aj o polovicu a radšej sa sústreď na techniku vykonávania. Jasné, nie vždy sa to dá a tá nechuť je niekedy väčšia.
Vtedy si daj namiesto tréning strečing celého tela a ak sa necítiš ani na to, jednoducho si daj oddych. Relaxuj pri hudbe, filme, knihe alebo len tak. Hlavne vypni a nechaj oddýchnuť nervový systém.
Toto je však len o nedostatočnej regenerácii po ťažších tréningoch či náročnejšom dni v práci. Ak máš ale prvotné symptómy pretrénovania sa ako som popísal vyššie (úplnú nechuť na tréning, premáhanie sa či pocit povinnosti trénovať), na tréning radšej nepomysli.
Ako prvé si naordinuj totálny oddych od akejkoľvek športovej záťaže. Dopraj si dobré chutné jedlo, kľudne si dožič aj kalorickejšie. Daj telu čo si žiada, hoci to bude aj nutela, čokoláda či zmrzlina. Po toľkých ťažkých tréningoch za sebou je dobré občas zhrešiť aj napriek malej strate športovej formy. Po nabehnutí do tréningového procesu ju získaš späť.
A ako dlho si dopriať pauzu od tréningu? Toto je veľmi individuálne. Tak ako každý má iný prah bolesti, iný tréningový proces i samotný tréning, rovnako má aj inú dobu regenerácie. Vo všeobecnosti si však v prípade prvotných príznakov pretrénovania dopraj oddych aj niekoľko týždňov. Telo ti samo napovie, kedy bude znova pripravené na záťaž.
Na záver
Pretrénovanie je veľkým postrachom a pre niektorých aj veľkou nočnou morou, z ktorej sa spamätávajú veľmi dlho. Niektorí sa, žiaľ, už nemusia z toho vypovedania tela aj mysle dostať už nikdy. Verím, že ty medzi nich nepatríš a ani nebudeš.
Ak spozoruješ signály tela pri tréningu, ktoré sa ti nepozdávajú, a máš pocit, že ťa viac brzdia ako ženú dopredu, dopraj si oddych. Vždy je lepšie nechať telo oddýchnuť ako zbytočne na neho tlačiť ťažkým tréningom. Pauza alebo ľahký tréning má v takomto prípade oveľa väčší dopad na tvoju výkonnosť ako tlačenie na pílu.
Publikováno: 19. 1. 2021
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
