Môj nádherný výlet do Paríža
A jeden takýto príbeh sme sa rozhodli absolvovať aj my. Preto, hneď po prehliadkeJustičného paláca, sme sa vydali k tejto dominante mesta. Čím bližšie sme sa k nej približovali, tým honosnejším a vznešenejším dojmom na nás pôsobila. Bola vskutku nádherná. Čo sme ale nečakali, to boli zástupy ľudí, ktorí sa pred ňou zhromažďovali. Povzdychli sme si a zaradili sme sa do jedného z dvoch obrích radov.
Na naše počudovanie sme za necelých 10 minút stáli pri hlavnom vstupnom portáli, kde je detailne sochársky zachytený posledný súd s Ježišom Kristom a jeho mučeníkmi. Naše vnútorné napätie sa stupňovalo. Boli sme nesmierne zvedaví, čo nás čaká vo vnútri tohto veľdiela. No ešte predtým, ako sme doň vstúpili, nás zaujali tzv. chiméry .
Boli to ohyzdné podoby tvorov, ktoré sa umiestňujú na sakrálne stavby, aby odháňali zlo. Poviem vám, len pohľad na ne naháňal strach. Dočkali sme sa a vstúpili sme dnu. Pocit z veľkoleposti tejto stavby sa nedá ani opísať. Obrovské stĺpy prepojené klenbami a zdobené farebné rozetové okná boli pre mnohých z nás asi to najkrajšie, čo sme kedy videli.
Katedrála Notre Dame, alebo familiárnejšie povedané Chrám Matky Božej, stojí na tomto mieste už neuveriteľných 800 rokov. Podstatne viac ako taká Socha slobody v USA. Prežila požiar, vojnu, revolúciu a dokonca aj mnohé náročné rekonštrukčné práce.
Zaujímavosťou je, že čo sa týka návštevnosti, predbehla aj samotnú železnú dámu Eiffelovku, a tak sa zaradila medzi najpopulárnejšie turistické atrakcie Francúzska. Avšak, zaujímavosti Eiffelovej veže stále lákajú mnoho turistov.
Mať tak viac času, určite by sme si otvorili román Victora Huga – Chrám Matky Božej v Paríži a začítali sa do príbehu zvonára Quasimoda o jeho láske k nádhernej Esmeralde, ktorá, ako to už býva, končí tragicky.
Napriek množstvu ľudí , ktorí cirkulovali okolo celej hlavnej lode, sa tu dali nájsť miesta, kde bolo možné zastaviť a vychutnávať si tak až mystickú atmosféru. Mali sme šťastie, počas našej návštevy sa rozozvučal aj zvon. Jeho mocný zvuk spôsoboval chvíľkové zastavenie návštevníkov, ktorých zrak sa so zatajeným dychom upieral doslova k nebesám. Ako sme sa z informačných tabúľ umiestnených priamo v katedrále dozvedeli, najväčší zo zvonov je zvon Emmanuel a jeho hmotnosť je ohromujúcich 13 ton. To je ako váha 3 slonov indických.
Keďže sme mali málo času a cieľov na výletné zastavenia veľa, nemohli sme katedrálu obísť a navštíviť tak napríklad pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Preto sme sa snažili nájsť pred jej vstupom aspoň tzv. Nultý bod, ktorý označuje stred Paríža a zároveň slúži aj ako nultý kilometrovník. Legenda dokonca uvádza, že pokiaľ naň nohou stúpite, určite sa do Paríža minimálne ešte raz vrátite. Žiaľ, nenašli sme ho.
Aby sme nezabudli spomenúť, vstup do katedrály Notre Dame je bezplatný. Taktiež máte možnosť vystúpiť na niektorú z jeho veží, odkiaľ sa naskytá pekný pohľad na Paríž.
Po neúspešnom hľadaní nultého bodu sme sa vydali cez most Pont au Double za občerstvením, nakoľko z krásy turistických pamiatok sa dá aj vyhladnúť. Obchodíkov s bagetami a inými dobrotami tu bolo hneď niekoľko. Ich ponuku sme využili až dvakrát. Ako sme sa motali uličkami, narazili sme na ďalší kostol, ktorý niesol pomenovanie Saint Severin.
Bol učupený v malebnej uličke. Ani na chvíľku sme nezaváhali a vstúpili sme doň. Prekvapila nás jeho vnútorná veľkosť a krása a aj preto vám jeho návštevu vrelo odporúčame. Naše putovanie opäť zavŕšime pozvaním na čítanie ďalšej časti o Paríži, v ktorej sa tentoraz vydáme k mestskej radnici a k budove, ktorá je postavaná doslova naruby.