Psychické poruchy – schizofrénia, bipolárna porucha, úzkostná depresia
Problémy duševného zdravia sú v našej spoločnosti čoraz väčším problémom. S rastúcim tlakom každodenného života sa čoraz viac ľudí stretáva s psychickými problémami. Tieto problémy môžu siahať od depresie a úzkosti až po závažnejšie ochorenia, ako je bipolárna porucha a schizofrénia. Žiaľ, mnohí ľudia nerozumejú príznakom a symptómom týchto porúch ani tomu, ako vyhľadať pomoc.
Psychické poruchy sú skupinou duševných chorôb, ktoré sa vyznačujú abnormálnymi myšlienkami, emóciami, správaním a interakciami s ostatnými. Tieto poruchy môžu postihovať ľudí všetkých vekových kategórií, pohlaví a kultúr.
Psychické problémy, poruchy a duševné choroby
Medzi psychické problémy a duševné choroby patria napríklad depresia, úzkosť, bipolárna porucha a schizofrénia. Liečba psychických porúch zvyčajne zahŕňa psychoterapiu, zmenu životného štýlu a lieky. Napr. účinky Lexaurinu pomáhajú riešiť stavy úzkosti a poruchy spánku. Jeho nekontrolované užívanie však môže mať negatívne dôsledky.
Medzi bežné príznaky psychických problémov a chorôb patria zmeny nálad, ťažkosti so sústredením, pocit preťaženia a ťažkosti so spánkom. Ľudia môžu pociťovať aj pocity beznádeje a bezmocnosti, ako aj fyzické príznaky, napríklad bolesti hlavy a hrudníka.
Príčiny psychických porúch sa môžu veľmi líšiť. Môžu byť dôsledkom genetických faktorov, traumatických životných udalostí alebo dlhodobého stresu.
Dobrou správou je, že psychické choroby sa dajú liečiť. Mnohým ľuďom prospieva poradenstvo alebo terapia, zatiaľ čo iní môžu potrebovať lieky alebo kombináciu oboch. Je dôležité vyhľadať pomoc čo najskôr, pretože včasný zásah môže viesť k lepším výsledkom.
Dôležité je tiež pamätať na to, že za psychické a duševné choroby sa netreba hanbiť. Je dôležité hovoriť s niekým o svojich pocitoch a v prípade potreby vyhľadať pomoc.
Psychické poruchy osobnosti
Psychické poruchy osobnosti sú typom porúch duševného zdravia, ktoré spôsobujú, že jednotlivci myslia, cítia a správajú sa sociálne a emocionálne nezdravým spôsobom. Vyznačujú sa ťažkosťami vo vnímaní okolitého sveta a vo vzťahu k nemu a môžu sa prejavovať najrôznejšími spôsobmi.
Hoci neexistuje jediná príčina psychologických porúch osobnosti, často sú výsledkom kombinácie biologických, psychologických a sociálnych faktorov. K vzniku poruchy osobnosti môže prispieť napríklad genetika, traumatické životné skúsenosti a stresory prostredia.
Psychické poruchy osobnosti možno rozdeliť do troch veľkých kategórií:
- Poruchy osobnosti zo skupiny A sa vyznačujú zvláštnym alebo excentrickým správaním a často zahŕňajú paranoidnú poruchu osobnosti, schizoidnú poruchu osobnosti a schizotypálnu poruchu osobnosti. Jedinci s poruchami osobnosti skupiny A môžu byť podozrievaví, majú problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov a majú problémy s komunikáciou.
- Poruchy osobnosti skupiny B sa vyznačujú dramatickým, emocionálnym a nevyspytateľným správaním a patria sem hraničné, histriónske, narcistické a antisociálne poruchy osobnosti. Ľudia s týmito poruchami môžu byť impulzívni, manipulatívni a emocionálne nestabilní. Môžu mať tiež problémy s empatiou a chápaním pocitov a perspektív druhých.
- A napokon, poruchy osobnosti skupiny C sa vyznačujú úzkostným, bojazlivým a vyhýbavým správaním. Patria sem vyhýbavá porucha osobnosti, závislá porucha osobnosti a obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti. Ľudia s poruchami osobnosti zhluku C môžu byť bojazliví a majú problémy s nadväzovaním vzťahov, ako aj extrémnu potrebu súhlasu a uistenia zo strany druhých.
Ak niekto bojuje s poruchou osobnosti, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Vďaka správnemu plánu liečby sa jednotlivci môžu naučiť vyrovnať sa so svojím stavom a žiť plnohodnotnejší život.
Psychické poruchy – zoznam
Medzi najčastejšie psychické poruchy patria tie uvedené na zozname:
- úzkostné poruchy
- poruchy nálady
- poruchy príjmu potravy (PPP)
- poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD)
- posttraumatická stresová porucha (PTSD)
- obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
- schizofrénia
- disociatívne poruchy
- bipolárna porucha
- hraničná porucha osobnosti
Toto je zoznam najčastejšie sa vyskytujúcich psychických porúch. Duševné choroby sa však môžu prejaviť aj iným typom psychickej poruchy, ktorý sa nevyskytuje v populácii tak často.
Poruchy správania
Poruchy správania sa vzťahujú na širokú škálu duševných porúch, ktoré zahŕňajú zmeny v správaní, emóciách a myšlienkach. Tieto stavy môžu narúšať schopnosť človeka fungovať v každodennom živote.
Existuje niekoľko typov porúch správania vrátane poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), poruchy autistického spektra (ASD), poruchy opozičného vzdoru (ODD) a poruchy správania (CD). Každý z týchto stavov ovplyvňuje ľudí inak a môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi.
Poruchy správania môžu mať závažný vplyv na kvalitu života človeka. Ľudia s poruchami správania môžu mať problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov, s udržaním si zamestnania a s fungovaním v škole alebo v iných prostrediach.
Poruchy správania sa môžu vyskytnúť aj u detí. Vtedy je potrebné vyhľadať špecialistu, ktorým je detský psychológ alebo psychiater.
Schizofrénia – príznaky a prejavy
Schizofrénia ovplyvňuje myslenie, cítenie a správanie človeka. Je to chronické a invalidizujúce ochorenie, ktoré môže spôsobovať širokú škálu príznakov a prejavov vrátane bludov, halucinácií, dezorganizovaného myslenia a ťažkostí s vyjadrovaním emócií.
Príznaky a prejavy schizofrénie sa môžu u jednotlivých osôb líšiť a môžu sa objaviť postupne, alebo náhle. Medzi bežné príznaky a najčastejšie prejavy schizofrénie patria:
- Bludy: Falošné presvedčenia, ktoré niekto zastáva aj vtedy, keď sú mu predložené dôkazy, ktoré ich vyvracajú. Osoba môže napríklad veriť, že ju niekto sleduje alebo pozoruje, hoci nemá žiadne dôkazy na podporu tohto presvedčenia.
- Halucinácie: Vidieť, počuť alebo cítiť niečo, čo nie je skutočné. Osoba môže napríklad počuť hlasy alebo vidieť veci, ktoré neexistujú.
- Dezorganizované myslenie: Ťažkosti so sústredením, koncentráciou alebo efektívnou komunikáciou. Osoba môže mať ťažkosti sledovať rozhovory alebo logicky usporiadať svoje myšlienky.
- Plochý afekt: V správaní a reči sa prejavuje nedostatok emócií alebo výrazu. Osoba sa môže javiť ako bez emócií alebo môže mať problémy s vyjadrovaním svojich emócií.
- Sociálne stiahnutie: Vyhýbanie sa spoločenským interakciám a aktivitám. Osoba sa môže izolovať alebo stiahnuť od priateľov a rodiny.
- Kognitívne poruchy: Ťažkosti s pamäťou, koncentráciou, riešením problémov a inými úlohami myslenia. Osoba môže mať problémy so zapamätaním si vecí alebo s rozhodovaním.
Lieky a psychoterapia môžu pomôcť zvládnuť príznaky a znížiť riziko relapsu. Vďaka liečbe môžu ľudia so schizofréniou viesť produktívny a zmysluplný život.
Schizofrénia – test
Schizofréniu môže byť ťažké diagnostikovať, pretože jej príznaky môžu byť podobné iným psychickým problémom. Na diagnostikovanie schizofrénie lekár zvyčajne vykoná lekárske vyšetrenie a opýta sa na zdravotnú a rodinnú anamnézu pacienta. Lekár môže na diagnostikovanie ochorenia použiť aj psychologické hodnotenie, laboratórne testy a zobrazovacie vyšetrenia.
- Jedným z najdôležitejších testov pri schizofrénii je psychologické vyšetrenie. Toto hodnotenie pomáha lekárovi pochopiť myšlienky, pocity a správanie pacienta. Odborník na duševné zdravie sa bude pýtať na pacientove príznaky, ako sú bludy a halucinácie, ako aj na jeho náladu a schopnosť fungovať v každodennom živote.
- Na diagnostikovanie schizofrénie sa používajú aj laboratórne testy. Tieto testy merajú hladinu určitých hormónov, ako je kortizol a dopamín, v krvi. Abnormálne hladiny týchto hormónov môžu byť indikátorom schizofrénie.
- Na diagnostiku schizofrénie sa používajú aj zobrazovacie vyšetrenia, napríklad magnetická rezonancia alebo počítačová tomografia. Tieto testy umožňujú lekárovi vidieť štruktúru mozgu a hľadať akékoľvek abnormality.
Neexistuje jediný test, ktorý by dokázal definitívne diagnostikovať schizofréniu. Lekár pri stanovení diagnózy zohľadní všetky tieto testy spolu s príznakmi pacienta a rodinnou anamnézou. Aj na takéto vyšetrenie má človek právo na priepustku k lekárovi.
Obsesívno-kompulzívna porucha
Obsesívno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha charakterizovaná vtieravými myšlienkami a opakovaným správaním. Podľa odhadov postihuje 2-3 % populácie a môže mať vážny vplyv na každodenný život jednotlivcov.
U ľudí s OCD sa vyskytujú opakujúce sa nežiaduce myšlienky, obrazy alebo impulzy, ktoré môžu byť znepokojujúce a dotieravé. Tieto obsedantné myšlienky môžu súvisieť so strachom z baktérií, znečistenia alebo násilia.
Môžu sa prejavovať aj ako potreba mať veci v určitom poriadku alebo vykonávať určité rituály. Napríklad osoba s OCD môže pociťovať potrebu neustále kontrolovať, či sú dvere zamknuté alebo či je sporák vypnutý.
Okrem obsedantných myšlienok môžu mať ľudia s OCD aj nutkavé správanie. Toto správanie sú opakujúce sa činnosti, ktoré človek cíti potrebu robiť, aby znížil úzkosť spôsobenú obsesiami. Medzi príklady nutkavých stavov patrí umývanie rúk, počítanie alebo organizovanie predmetov.
Ľudia s OCD sa môžu snažiť skrývať svoje príznaky pred ostatnými, čo môže viesť k pocitom viny a hanby. Ak sa OCD nelieči, môže mať výrazný vplyv na život človeka. Môže narušiť schopnosť pracovať, socializovať sa a udržiavať vzťahy.
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je najčastejšie používanou liečbou obsesívno-kompulzívnej poruchy a preukázalo sa, že je účinná pri zmierňovaní príznakov. Okrem toho sa na zvládnutie príznakov môžu použiť lieky, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI).
Bipolárna porucha – príznaky
Bipolárna porucha je závažné duševné ochorenie. Vyznačuje sa extrémnymi zmenami nálady a energie, od vysokých manických epizód až po nízke depresívne epizódy. U ľudí s bipolárnou poruchou sa môžu vyskytnúť aj zmeny v spánku, chuti do jedla a hladine energie a môžu mať problémy so sústredením.
Príčina bipolárnej poruchy je stále neznáma, ale predpokladá sa, že svoju úlohu zohráva genetika, faktory prostredia a chemické zloženie mozgu. Je dôležité poznamenať, že bipolárna porucha nie je to isté ako bežné vzostupy a poklesy nálady alebo správania a nie je znakom slabosti alebo charakterovej chyby.
Príznaky bipolárnej poruchy sa môžu veľmi líšiť a je ťažké ich rozpoznať. Počas manickej epizódy sa jedinci môžu cítiť nezvyčajne energickí, majú zníženú potrebu spánku a zvýšené rizikové správanie. Počas depresívnej epizódy sa ľudia môžu cítiť smutní a beznádejní, majú problémy so sústredením a myslia na samovraždu. Medzi ďalšie príznaky bipolárnej poruchy môžu patriť bludy, halucinácie a náhlivé myšlienky.
Pre osoby s bipolárnou poruchou je dôležité, aby dostali správnu diagnózu a liečbu. Liečba môže zahŕňať lieky, ako sú stabilizátory nálady a antipsychotiká, ako aj psychoterapiu a zmenu životného štýlu. Vďaka účinnej liečbe môže mnoho ľudí s bipolárnou poruchou viesť plnohodnotný a úspešný život.
Problémy so spánkom
Problémy so spánkom sú jednou z najčastejších psychických porúch. Môžu mať veľký vplyv na fyzické a duševné zdravie človeka. V niektorých prípadoch môžu byť problémy so spánkom znakom skrytého problému duševného zdravia.
Problémy so spánkom sa môžu pohybovať od ťažkostí so zaspávaním a udržaním spánku až po budenie v noci či príliš skoré prebúdzanie. Tieto problémy môžu narušiť každodenný život človeka a spôsobiť, že sa bude cítiť vyčerpaný a podráždený. Ľudia, ktorí trpia problémami so spánkom, môžu mať ťažkosti so sústredením alebo môžu mať problémy s normálnym fungovaním počas dňa.
Príčiny problémov so spánkom sú rôzne. Môžu byť spôsobené stresom, úzkosťou, depresiou, zdravotným stavom alebo liekmi. Problémy so spánkom môžu byť spôsobené aj životnými návykmi, ako je pitie alkoholu alebo kofeínu vo večerných hodinách alebo používanie elektronických zariadení neskoro večer.
Na liečbu problémov so spánkom je dôležité identifikovať a riešiť ich príčinu. To sa dá dosiahnuť zmenou životného štýlu, napríklad vyhýbaním sa kofeínu a alkoholu vo večerných hodinách a vyhýbaním sa elektronickým zariadeniam pred spaním. Existuje mnoho overených tipov pre lepší spánok.
Problémy so spánkom môžu mať vážny vplyv na fyzické a duševné zdravie človeka. Správnou liečbou možno problémy so spánkom účinne zvládnuť.
Choroby zo stresu
Stres je súčasťou každodenného života. Nedá sa mu vyhnúť a môže mať veľký vplyv na fyzické a duševné zdravie človeka. Stres je spojený so širokou škálou fyzických a duševných ochorení, od úzkosti a depresie až po srdcové choroby, ktoré môžu mať aj viditeľné sprievodné javy ako napríklad tras rúk.
Stres môže spôsobiť mnoho fyzických ochorení, ako sú srdcové choroby, syndróm dráždivého čreva, bolesti hlavy a migrény, kožné problémy, ako napríklad ekzémy či psoriáza.
Úzkosť je jednou z najčastejších chorôb zo stresu. Je to duševná porucha charakterizovaná pretrvávajúcim strachom, obavami a nepokojom. Medzi príznaky úzkosti patria ťažkosti so sústredením, nepokoj, únava a ťažkosti so spánkom. Úzkosť môže byť spôsobená viacerými faktormi vrátane životných udalostí, FOMO syndrómom, genetickej predispozície alebo dokonca chemickej nerovnováhy v mozgu.
Depresia je ďalšou bežnou chorobou zo stresu. Táto duševná porucha sa vyznačuje pretrvávajúcim pocitom smútku, prázdnoty a straty záujmu o činnosti.
Depresívny môže byť aj boj s nevyliečiteľnou chorobou – vlastnou či u blízkeho. Ľuďom s ťažkou a nevyliečiteľnou diagnózou vedia pomôcť aj v hospici – v špeciálnom zdravotníckom zariadení, ktoré poskytuje zomierajúcemu nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj psychologickú a pomáha chorému aj jeho blízkym zvládať boj s ťažkou chorobou.
Medzi príznaky depresie patria ťažkosti pri rozhodovaní, strata energie, zmeny chuti do jedla alebo spánku a pocity bezcennosti. Depresiu môžu spôsobovať rôzne faktory vrátane genetiky, traumy z detstva alebo stresujúcich životných udalostí.
Úzkostná depresia
Hoci sa úzkosť a depresia môžu vyskytovať samostatne, mnoho ľudí môže pociťovať oboje súčasne. Symptómy zmiešanej úzkostno-depresívnej poruchy sú tie, ktoré sa objavujú pri úzkosti a depresii, ale žiadny z nich jednoznačne neprevláda.
Nemajú ani dostatočnú intenzitu na odôvodnenie samostatnej diagnózy. Kombinácia depresívnych a úzkostných symptómov spôsobuje výrazné zhoršenie fungovania postihnutého človeka.
Príčina úzkostnej depresie doteraz nie je známa. Môže to vyplývať z genetickej predispozície alebo environmentálnych a psychologických faktorov. Symptómy úzkostnej depresie môže riešiť čiastočne užívanie lieku Lexaurin.
Psychické poruchy môžu výrazne ovplyvniť aj schopnosť vodičov riadiť bezpečne vozidlo. Psychotesty pre vodičov sú nástrojom, ktorý pomáha odhaliť možné psychické poruchy. Takýto vodiči totiž nemusia byť dostatočne schopní reagovať na rôzne dopravné situácie.
Publikováno: 21. 3. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
