LIEČIVÉ ČAJE – REPÍK LEKÁRSKY (Agrimonia eupatoria)

repik-lekarsky

Repík lekársky má analgetické, protizápalové, sťahujúce a močopudné účinky. Taktiež podporuje hojenie rán. Jeho liehový extrakt potláča tvorbu vírusov. Kedysi sa používal ako hadí protijed. Kedy je vhodné užívať čaj z tejto liečivej rastlinky?

Čaj z repíka lekárskeho sa užíva v prípade porúch pečene, chorôb obličiek a močových ciest. Ako analgetikum v prípade neuralgii, artritídy, zápalových a degeneratívnych ochorení a ako prostriedok na znižovanie hladiny glukózy v krvi.

Repík lekársky

Agrimonia eupatoria, všeobecne známa ako repík lekársky, je trváca bylina z čeľade Rosaceae. Pochádza z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky a bola naturalizovaná v Severnej Amerike.

Agrimonia eupatoria je nízko rastúca rastlina so vzpriamenou stonkou, ktorá dosahuje výšku až 1 meter. Jej listy sú oválne, vrúbkované a chlpaté a kvety sú žlté, s päťpočetným usporiadaním. Rastlina kvitne od júla do septembra.

Repík lekársky sa už dlho používa v tradičnej medicíne pre svoje adstringentné, antiseptické a protizápalové vlastnosti. Jeho listy a kvety sa môžu namáčať v horúcej vode a používať ako čaj alebo tinktúra na liečbu tráviacich a dýchacích problémov, ako aj kožných ochorení. Používa sa aj na ošetrenie rán, rezných rán a pomliaždenín.

Rastlina je známa aj vysokým obsahom vitamínu C, draslíka a trieslovín, ktoré z nej robia prírodný zdroj antioxidantov. Nedávne štúdie zistili, že Agrimonia eupatoria môže tiež pomôcť znížiť zápal a chrániť pred oxidačným poškodením.

Agrimonia eupatoria má dlhú históriu používania v ľudovom liečiteľstve a jej mnohé liečivé vlastnosti z nej robia cenný rastlinný liek. Ľahko sa dá nájsť a rastie divoko v mnohých častiach sveta a dá sa pestovať aj v záhradách. Je cenným doplnkom každej záhrady s liečivými bylinami.

Použitie repíka lekárskeho

Agrimonia eupatoria, známejšia ako repík, je trváca bylina, ktorá sa už po stáročia používa ako liečivá rastlina. Je známa aj pod názvom kostolná veža a chocholík. Repík sa používa na liečbu rôznych ochorení vrátane tráviacich problémov, podráždenia kože a rán.

Bylina má dlhú históriu používania v tradičnej medicíne, pričom záznamy o jej používaní siahajú až do starovekého Grécka. Repík sa používal na liečbu tráviacich problémov, ako sú tráviace ťažkosti, plynatosť a hnačka. Používal sa aj na liečbu podráždenej pokožky, ako sú ekzémy, psoriáza a vyrážky. Bylina sa používala aj na hojenie rán, pričom jej antiseptické a sťahujúce vlastnosti pomáhali pri hojení.

  • V modernej dobe sa repík stále používa na liečbu rôznych ochorení. Často sa používa ako diuretikum, ktoré pomáha znižovať zadržiavanie vody a nadúvanie. Používa sa aj na zmiernenie úzkosti a stresu, ako aj na zmiernenie zápalov.
  • Okrem liečebného využitia sa repík používa aj ako prírodné farbivo na látky a priadze. Rastlina obsahuje žlté farbivo, ktoré sa používa na výrobu rôznych farieb, od žltej po zelenú.
  • Predpokladá sa, že repík má aj viaceré duchovné využitie. Hovorí sa, že prináša šťastie a chráni pred zlými duchmi. Údajne je aj silným pomocníkom pri snoch, ktoré pomáha robiť živšími a zapamätateľnejšími.

Celkovo je repík lekársky všestrannou a silnou bylinou s dlhou históriou používania v tradičnej medicíne. Môže sa používať na liečbu rôznych ochorení, od tráviacich problémov až po podráždenie pokožky. Používa sa aj ako prírodné farbivo a má množstvo duchovných využití.

Vonkajšie použitie

Pri liečbe vredov predkolenia a ako ústna voda pri infekciách úst (sliznice). Listy majú hojivé účinky a ak sú riadne rozdrvené, dajú sa použiť na obklad proti dermatitídam a svrbeniu. Je vynikajúcim liečivým prostriedkom aj v prípade alergického zápalu spojiviek a nádchy.

Najčastejšie sa používa na čaj, ako kloktadlo, zápary pre obklad, a ako prísada do kúpeľa a liehový extrakt z repíka.

Rastie takmer kdekoľvek v prírode, vyskytuje sa na slnečných miestach, okrajoch ciest, v Európe, Ázii, aj Severnej Amerike. Najviac sa mu darí vo vápencových pôdach na lúkach, pasienkoch, rúbaniskách a riedkych lesoch.

Upozornenie

Keďže ide o rastlinu veľmi bohatú na taníny, nikdy sa nesmie uživať počas obdobia dojčenia, v tehotenstve a v prípadoch hypoglykémie.

V období mesiacov marec a apríl sa zbierajú listy. V máji a júni sa zbierajú kvety.