Ako merať výsledky chudnutia – BMI, váha, tipy
Ak niekto povie, že cvičí a zdravo sa stravuje len tak, lebo ho to baví a že nepotrebuje vidieť vôbec žiadne výsledky, klame sám seba. Niekto ich potrebuje vidieť viac, niekto ich potrebuje vidieť menej a niekto ich nepotrebuje vidieť, no potrebuje ich cítiť na svojej výkonnosti a zdraví.
Faktom však stále ostáva, že to nikto nerobí len z dlhej chvíle a každý tou tvrdou drinou chce niečo dosiahnuť. Ako dosiahnuť tieto výsledky čo najskôr a čo najefektívnejšie?
Zo zdravého životného štýlu si človek spraví hru, stanoví si pravidlá, a čo je najdôležitejšie, určí si jasný, realistický a najmä merateľný cieľ. Prečo merateľný? Lebo len pokiaľ bude vedieť porovnať dve hodnoty – pred a po – bude tiež vedieť povedať, či v tejto hre uspel alebo nie.
Každý mesiac (alebo každé 2 týždne, každé 2 mesiace) bude vedieť, či treba zmeniť taktiku stravovania, taktiku cvičenia alebo len treba popracovať na sebadisciplíne.
Človek si môže svoj diétny progres sledovať jednoducho. Počas diagnostiky zistí svoje percento tuku a svalov v tele, hodnotu viscerálneho tuku, zadržiavanie vody a iné parametre.
Aby to mal človek aspoň v prvotnom rozhodovaní jednoduché, môže nazrieť na sedem najpoužívanejších metód merania. Každá má svoje výhody a nevýhody. Každý jednotlivec sa rozhodne, ktorá bude preňho tá pravá. Samozrejme, môžu sa navzájom kombinovať.
1. Klasická váha
Vec, ktorá nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Je to prostriedok merania, ktorý si v rebríčku obľúbenosti ešte stále drží prvú priečku. Prečo? Praktickosť merania, nízka cena váhy a presné číslo (hmotnosť v kilogramoch), ktoré sa dá jednoducho zapamätať a ešte jednoduchšie porovnať s ostatnými.
Je to vhodný spôsob merania? Pre zápasníka, ktorý sa potrebuje dostať do nejakej hmotnostnej kategórie, áno. Bežec na dlhé trate alebo horolezec, ktorý má kilá navyše a robia mu pri výkone ťažkosti, sa tiež môže spoľahnúť na váhu.
Ak je však cieľom jednotlivca zhodiť tukové zásoby, prípadne pribrať svalovú hmotu, určite by mal váhu vynechať. Svaly totiž vážia viac ako tuk a to spôsobuje, že táto meracia pomôcka častejšie mýli, ako pravdivo informuje o výsledkoch.
Človek sa môže totiž napríklad pekne tvarovať a viditeľne chudnúť, no váha bude stále ukazovať rovnakú hmotnosť.
Používať alebo nepoužívať – áno, ale len ako doplnok pre zaujímavosť, nie ako hlavný prostriedok merania.
2. Body Mass Index (BMI)
Jednoduchý matematický vzorec BMI, ktorý má odpoveď na to, či je človek štíhly alebo má nadváhu. Zadá svoje parametre a výsledok je na svete.
V čom je problém? Je tak všeobecný, že pokiaľ sa človek nenachádza na jednej alebo druhej strane stupnice, teda netrpí extrémnym prípadom obezity alebo podvýživy, nepovie takmer vôbec nič.
BMI totiž počíta len s dvoma parametrami – hmotnosťou v kilogramoch a výškou. Je mu úplne jedno, či sú tie kilogramy zložené vo väčšej miere z tukov alebo svalovej hmoty.
A tak sú všetci kulturisti a atléti (s vyššou hmotnosťou) obézni a naopak, ľudia s vysokým indexom tuku a s takmer nulovým podielom svalovej hmoty (s nižšou hmotnosťou) ideálne stavaní. Teda aspoň podľa Body Mass Indexu.
Používať alebo nepoužívať – nie, výpočet je jednoduchý, no aj tých pár sekúnd vie človek stráviť lepšie.
3. Kaliper
Tieto kliešte boli dlhé roky tou najdôveryhodnejšou pomôckou, ktorou sa dali zmerať zásoby podkožného tuku na tele. Na pohľad to vyzerá jednoducho, do kliešťov sa uchopí koža na meranom mieste.
Odmeria sa teda hrúbka tukovej vrstvy medzi dvoma stenami kože a kaliper ukáže výsledok, koľko podkožného tuku sa na danom mieste nachádza. V praxi to ale vôbec také jednoduché a jednoznačné nie je a preto je potrebné, aby zariadenie obsluhoval odborník s praxou.
Pri meraní kaliprom totiž musí vedieť, ako uchopiť kožu, aký tlak vyvinúť, na akých miestach a koľkokrát merať, pričom až následne sa dopracuje k výsledkom, ktoré budú mať výpovednú hodnotu.
Používať alebo nepoužívať – áno, ale nie sám na sebe a tiež nie s človekom, ktorý nemá odborné vzdelanie a dlhoročnú prax.
4. Krajčírsky meter
Meracia pomôcka používaná vo všetkých oblastiach domáceho života má svoje miesto aj vo fitness. Nepovie síce koľko percent tuku sa nachádza na tele, ale aj bez tohto čísla sa dá zaobísť.
Cieľom väčšiny ľudí je totiž vzhľad postavy a na takéto meranie krajčírsky meter často úplne postačuje. Ideálne je opäť, ak je pri tejto činnosti asistencia, ktorá však v tomto prípade nemusí byť odborníkom.
Stačí si vybrať miesta, ktoré sa cvičením tvarujú najviac (paže, hrudník, pás, boky, stehná, lýtka) a tie odmerať aspoň 2 až 3-krát (výsledok spriemerovať). Treba pri tom dbať na presnosť umiestnenia metra. Milimetre síce medzi meraniami budú lietať hore-dole, no pre všeobecnú predstavu o progrese (nabratí svalovej hmoty, úbytku tuku) by to malo stačiť.
Používať alebo nepoužívať – áno, je to jednoduché, takmer zadarmo a poskytne to dôležitú informáciu o progrese.
5. Fotografie
Ďalšia vizuálna pomôcka, ktorá síce nedá vôbec žiadne číslo, no aj tak je vhodná pre každého. Nie je nič jednoduchšie, ako sa odfotiť pred a po, pričom pohľad na tento výsledok vie potešiť a prekvapiť úplne najviac zo všetkých.
Na dvoch fotkách pri rovnakom svetle a v rovnakých pózach totiž človek uvidí všetko – stratené kilá, zmiznutú dvojitú bradu, strácajúcu sa celulitídu, rastúce svaly, a pod. Jedinou nevýhodou je to, že táto metóda nemeria žiadne presné údaje. Ciele a výzvy sa tak plnia ťažšie.
Používať alebo nepoužívať – áno, ale len ako doplnok a motivácia k inému číselnému meraniu, pri ktorom si vie človek určiť presný cieľ.
6. Bioelektrická impedančná analýza
Metóda, ktorá meria telesnú kompozíciu slabým elektrickým prúdom, ktorý prechádza tekutinami vo svalových tkanivách, pričom sa pri prechode tukovým tkanivom stretáva s odporom.
Prístroj následne na základe tohto odporu vypočíta viacero parametrov, ktoré človeka počas diéty určite budú zaujímať (percento tuku, svalov, vody, a pod.). Takto sa dá zmerať aj lacnejšími domácimi váhami, no tie vedia pri každom meraní odovzdať úplne odlišné čísla.
Preto je vhodnejšie navštíviť odborníka, ktorý vlastní profesionálne meracie zariadenie. Ani toto síce nie je úplne presné, no pre sledovanie progresu je najlepšou dostupnou voľbou.
Používať alebo nepoužívať – áno, pomocou tejto metódy je najlepšie rozpoznať progres.
7. DEXA Scan
Momentálne asi najpresnejšie zariadenie na meranie telesnej kompozície a teda najlepší test, akým možno sledovať svoj progres. DEXA je skratka pre „Dual Energy X-Ray Absorptiomertry“ a teda, v jednoduchosti povedané, ide o špeciálnu formu röntgenu ľudského tela.
Takéto meranie okrem základných údajov, ako sú podiel tuku a svalov, tiež zmeria hustotu kostí. Nevýhodou je, že týchto meracích zariadení ešte veľa na Slovensku ani v Česku nie je.
Používať alebo nepoužívať – áno, momentálne je to najpresnejšia metóda.
Fitness testy
Fitness testy sú čoraz obľúbenejšie pre ľudí, ktorí chcú posúdiť svoje celkové fyzické zdravie. Od jednoduchých testov, ktoré merajú silu, vytrvalosť a pružnosť tela, až po zložitejšie testy, ktoré zahŕňajú špecializované vybavenie a komplikované výpočty.
Hodnotenie sily je jedným z najzákladnejších typov testov telesnej zdatnosti. Zahŕňajú meranie schopnosti vykonávať rôzne cviky, ako sú kliky, drepy, príťahy a sed-ľah. Tieto testy poskytujú prehľad o svalovej sile a vytrvalosti.
Testy vytrvalostnej kondície zahŕňajú činnosti, ktoré si vyžadujú dlhodobé vynakladanie energie. Tieto cvičenia zahŕňajú beh, jogging, plávanie alebo bicyklovanie a merajú dĺžku času, počas ktorého človek dokáže udržať určitú úroveň fyzickej aktivity. Testy vytrvalosti identifikujú oblasti, v ktorých sa jednotlivec potrebuje zlepšiť, a upraviť tréningový program tak, aby zvýšili svoju vytrvalosť.
Hodnotenie flexibility hodnotí rozsah pohybu (ROM) v určitých kĺboch a svaloch. Identifikuje prípadné nerovnováhy alebo asymetrie v tele, ktoré môžu obmedzovať pohyblivosť. Testy, ako je napríklad sed-ľah alebo chrbtový šetrič, dokážu zmerať, ako ďaleko dosiahnu jednotlivé strany tela alebo akú pružnosť majú hamstringy.
Pre športovcov existuje celý rad testov kondície, ktoré merajú schopnosti súvisiace s ich konkrétnym športom. Môžu medzi ne patriť cvičenia obratnosti, merania vertikálneho skoku a šprintérske časy.
Športovcom pomáhajú identifikovať oblasti, v ktorých sa potrebujú zlepšiť. Určujú stratégiu, ako sa lepšie pripraviť na ďalšiu sezónu alebo súťaž.