Čo robiť pri prejavoch stresu
Ak človek nie je trénovaný a dlhšie beží, po chvíli už nevládze a musí si oddýchnuť. Fyzické preťaženie organizmus signalizuje takmer okamžite a donúti človeka oddýchnuť si. Psychickú zaťaž však možno podceňovať a premáhať svoje sily, pokiaľ to len ide.
Dlhodobé preťažovanie však vedie k chronickej únave a k zníženiu fyzickej aj psychickej výkonnosti. Po určitom čase sa preťaženie nepriaznivo prejaví na duševnom či telesnom zdraví, zväčša na oboch.
Preto je dôležité, aby sa tí, ktorí pracujú nielen fyzicky, ale prevažne duševne, naučili rozpoznávať signály svojej únavy a do svojho denného režimu zaradili okrem pracovného plánu aj aktívny a pasívny odpočinok, správne stravovanie a najrozličnejšie techniky na odbúravanie každodenného stresu.
Podľa prieskumu má život bez stresu len desatina ľudí. Hlavným zdrojom stresu pre väčšinu ľudí je práca, ktorú nasleduje finančná situácia a vzťahy s ľuďmi mimo rodiny.
Zdravotný stav, či už vlastný alebo blízkych, je až na štvrtom mieste. Potreba materiálneho zabezpečenia je charakteristická pre nervóznu dobu plnú neistôt.
Odolnosť voči stresu závisí najmä na aktuálnom psychickom stave, životnom postoji a vnútornej spokojnosti človeka. Napríklad ženy v domácnosti, ktoré sú nespokojné so svojím postavením, majú vysokú hladinu stresového hormónu v krvi.
Preto ľudia, ktorí majú zlú náladu, sú nespokojní a pesimistickí, prežívajú ďaleko viac stresu než ľudia, ktorí mávajú dobrú náladu.
Ako zvládnuť prvý nápor stresu
Psychická ani fyzická záťaž nemusí byť pre organizmus len škodlivá. Primeraný stres môže byť dokonca prospešný, pretože mobilizuje sily. Výkon však rastie len do určitej miery. Akonáhle vnútorné napätie prerastie určitú hranicu výkonnosť klesá.
Tu sú tipy, ako spoznať stres a ako sa zbaviť stresu:
- Pozorne sledovať každý svoj pohyb, napríklad chôdzu. Sústrediť sa na najmenšie detaily pri dotyku chodidiel s podložkou, zapájanie svalov, kĺbov.
- Upraviť držanie svojho tela tak, aby bolo pekne vystreté, ale nie napäté.
- Pozorovať svoj dych. Vedome prehĺbiť dýchanie, predĺžiť výdychy. Odpočítať si dĺžku nádychu a výdychu a výdych predĺžiť na dvojnásobok. Sledovať, ktoré časti pľúc sú zapojené do procesu dýchania, možno pri tom aj rezko kráčať a počítať v rytme krokov.
- Ak sa človek nevie striasť dotieravých myšlienok – nadýchnuť sa, zadržať na chvíľu dych a potom s výdychom poslať všetky myšlienky a napätie do zeme, akoby to z tela stieklo. Zopakovať to viackrát.
- Pozorovať spôsob svojej reči. Spomaliť ju, stíšiť a znížiť hlasový prejav. Stále si to uvedomovať, najmä pri vzrušenej diskusii.
- Predstaviť si seba ako pokojnú, láskavú osobu. Pokúsiť sa na mieste odpustiť tomu, kto ubližuje. Vysloviť v duchu nejakú pozitívnu autosugesciu: som úplne pokojný, želám ti len dobre, odpúšťam ti.
- Človek má právo povedať aj nie a nemusí to zdôvodňovať. Stresom je, keď hovorí áno, ale v duchu odmieta.
Dychové cvičenia mnohí podceňujú, no je to základná zložka pri vyrovnávaní sa so stresom, depresiou aj úzkosťami. Ak tomu dá človek šancu, je pravdepodobné, že sa bude cítiť lepšie už pri prvých príznakoch stresu. Túto praktiku si stačí časom osvojiť.
Ako stresu predchádzať
Nie vždy sa človek dokáže pripraviť na prichádzajúce stresové obdobie. Niektoré prichádzajú znenazdajky a vedia poriadne prekvapiť. S dlhodobým alebo očakávaným stresom sa však dá pracovať.
Dôležité je urobiť si prestávku. Keď sa človek cíti preťažený, zmena prostredia bude ideálnym spôsobom, ako sa znovu sústrediť. Namáhavú prácu je dobré prerušiť prechádzkou alebo krátkou chvíľou pre seba.
Cvičenie uvoľňuje v tele endorfíny, ktoré prirodzene znižujú hladinu stresu. Aj taká jednoduchá vec, ako je 10 minút denne naťahovania alebo základných cvikov, udrží stres na uzde.
Nedostatok spánku však zvyšuje hladinu hormónu kortizolu, ktorý sa spája s vyššou hladinou stresu a úzkosti. Človek by mal dbať na to, aby každú noc spal sedem až osem hodín.
Pomôže obmedzenie kofeínu a alkoholu. Alkohol telo zbytočne unavuje a kofeín je len krátkodobá náhrada potrebnej energie.
Človek by nemal hlavne zabúdať na smiech. Prináša viac než len dobrý pocit – mení našu biochémiu, znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha lepšie zvládať stresové situácie. Stačí si nájsť čas na sledovanie zábavného filmu alebo televízneho programu.
Spoločný smiech s priateľmi navyše utužuje vzťahy a pomôže preniesť sa cez náročnejšie situácie. Nie je nič lepšie, ako sa na nepodarkoch dobre zasmiať.
Nakoniec, každú povinnosť treba vykonať čo najskôr. Odpísať na e-maily ihneď, odoslať potrebné dokumenty (riešenie administratívnych záležitostí, ako je napríklad prihlásenie auta) či vyriešiť akúkoľvek inú povinnosť netreba nechávať na poslednú chvíľu. Človeku sa uľaví a získa čas na neskorší oddych.
Ako na stres v práci
Niekedy sa mu nedá vyhnúť a môže byť náročné pracovať so stresom počas pracovného nasadenia. Napriek tomu existuje zopár tipov, ako ho zvládnuť najlepšie ako sa dá.
Pozor na spôsob, akým človek prijíma stravu počas dňa. Škodí, ak sa stravuje po kúskoch alebo ak jedlo vynechá úplne. Ak je to možné, na obed si treba vyhradiť dostatok času. Pomalé jedenie a vychutnávanie každého sústa pomôže udržať sa v danom momente a navodiť pocit pokoja.
Prácu si treba zorganizovať. Ak si jednotlivec nájde čas na stanovenie priorít, zníži stres tým, že väčšie ciele rozdelí na zvládnuteľné časti. Podľa potreby si môže vytvoriť zoznam, aby ste sa uistil, že žiadnu úlohu neprehliadne alebo na ňu nezabudne, kým nebude neskoro.
Pracovník by si mal vedieť nájsť čas na seba. Ak si každý deň vyhradí niekoľko chvíľ pre seba, môže výrazne znížiť úroveň stresu. Nemal by sa báť povedať „nie“, keď je to potrebné – nemusí urobiť všetko, čo sa od neho žiada.
Znižovanie úrovne stresu v práci je trvalý proces, ktorý si vyžaduje pokusy a omyly. Kľúčom k spokojnosti na pracovisku je podniknúť kroky na vytvorenie prostredia, v ktorom sa bude človek cítiť uvoľnenejšie, organizovanejšie a plný energie.
Stres v škole
Škola môže byť záťažová a stresujúca a niekedy je ťažké udržať krok so všetkými požiadavkami. Je však možné zvládnuť stres v škole a zároveň efektívne plniť školské úlohy. Tu je niekoľko tipov, ktoré pomôžu preniesť sa cez školské povinnosti.
- Rozdeliť si úlohy na menšie časti. Namiesto toho, aby sa študent na veľkú prácu pozeral ako na celok, rozdelí ju na zvládnuteľné časti a stanoví si ciele pre každú z nich. Vďaka tomu sa úloha bude zdať menej zastrašujúca.
- Počas dňa si robiť krátke prestávky. Študent zvýši koncentráciu a produktivitu tým, že jeho myseľ si nachvíľu oddýchne od danej úlohy.
- Stanoviť si dosiahnuteľné ciele. Namiesto toho, aby sa študent snažil dosiahnuť príliš veľa za príliš krátky čas. Stanovenie realistických cieľov umožní dosiahnuť viac bez pocitu preťaženia a zvýši šance na úspech.
- Nájsť si niečo, čo pomôže zrelaxovať. Napríklad cvičenie, počúvanie hudby alebo meditácia. Relaxačné techniky znížia stres a úzkosť, čo umožní sústrediť sa na danú úlohu.
- Prihovárať sa k sebe pozitívne. Negatívne myšlienky vedú k stresu a úzkosti z úloh alebo činností. Tento typ myslenia treba nahradiť niečím povzbudivým, napríklad „zvládnem to“ alebo „uspejem“.
- Požiadať o pomoc. Študent by sa nemal hanbiť vyhľadať osoby, ktoré mu budú ochotné pomôcť. Sú to výchovní poradcovia alebo mentori, samotní učitelia aj rodičia.
Zostať produktívny, keď prevláda stres zo školy, môže byť ťažké. Týmto tipom treba dať šancu. Ak aspoň jedna z týchto praktík pomôže, študent bude na dobrej ceste zvládnuť náročné obdobie.
Chronický stres
Chronický stres je zákerný. Vyberá si daň na fyzickom a duševnom zdraví, čo vedie k rôznym komplikáciám a zdravotným problémom.
Chronický stres je definovaný ako trvalý stav vysokého stresu, ktorý pretrváva niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov. Spôsobujú ho rôzne faktory, ako je napríklad tlak v práci, rodinné problémy, finančné problémy alebo veľké životné zmeny.
Medzi príznaky chronického stresu patrí:
- únava
- podráždenosť
- depresia a úzkosť
- ťažkosti so spánkom
Časom môže chronický stres viesť k vážnejším fyzickým zdravotným problémom, ako je vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia a dokonca aj mŕtvica.
Ak jednotlivec vie, že ním trpí, mal by začať voči nemu podnikať základné kroky. Najprv je však dôležité rozpoznať varovné signály a prijať opatrenia skôr, ako sa príznaky zhoršia.
Jednou z praktík sú relaxačné techniky, ako je hlboké dýchanie alebo meditácia. Medzi ďalšie praktiky patrí pravidelné cvičenie, cvičenie jogy alebo tai-či, písanie denníka, dostatočný spánok a udržiavanie správnych stravovacích návykov.
Najlepšiu podporu však poskytnú odborníci na duševné zdravie. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) pomáha jednotlivcom pomôcť identifikovať a zmeniť nezdravé myšlienkové vzorce, ktoré prispievajú k problému.
S pomocou kvalifikovaného terapeuta a prispôsobeného plánu liečby sa jednotlivci môžu naučiť, ako lepšie zvládať stresové situácie.
Publikováno: 4. 4. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
