Pochutiny v kuchyni – ako chutili pred 100 rokmi
Dajú sa vyrobiť podomácky, no ľudia ich radšej nosia domov vo fľaškách, tubách a plastových téglikoch. Nie nutne z lenivosti. Skôr kvôli chuti, na ktorú si zvykli. Horčica, kečup či margarín nepatria k tradičným potravinám slovenskej kuchyne, ale dnes sú povinnou výbavou takmer každej chladničky. Každá z nich má svoj príbeh. Ktovie, či by ľuďom chutili aj pred 100 rokmi.
Jedlo bolo po stáročia neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry. Slúžilo ako zdroj obživy, definovalo človeka a poskytovalo pocit pohodlia. Jedlo má schopnosť spájať ľudí a vytvárať spoločné zážitky. Využíva sa na spoznávanie a oslavu rôznych kultúr a kuchýň.
História stravovania
História jedla je taká rozsiahla a pestrá ako jeho zložky – od primitívnej stravy pravekého človeka až po zložité chute modernej kuchyne. Prvé dôkazy o jedle pochádzajú spred približne 10 000 rokov, keď prví lovci-zberači začali obrábať pôdu a chovať zvieratá na potravu.
To pomohlo vytvoriť väčšie a trvalejšie osady, ktoré viedli k vzniku prvých civilizácií. Tieto civilizácie položili základy rozsiahlych kulinárskych kultúr, ktoré poznáme dnes.
Rozvoj poľnohospodárstva ďalej formoval históriu potravín. Prví poľnohospodári objavili techniky potrebné na skladovanie a uchovávanie potravín počas dlhšieho obdobia. To umožnilo komplexnejšie stravovanie a otvorilo dvere prvým regionálnym jedlám na svete.
Napríklad v starovekom Grécku sa na dochucovanie jedál bežne používal šafran, zatiaľ čo v Mezopotámii boli bežnými prísadami datle a cesnak.
Rozvoj obchodu a obchodovania tiež zmenil spôsob stravovania. S príchodom Hodvábnej cesty v 4. storočí pred naším letopočtom sa korenie z Indie a Číny dostalo do Stredomoria, čo umožnilo vytvoriť v Európe sofistikovanejšie chute.
V tomto období sa objavilo solené mäso, syry a pečivo, čím sa pomaly začalo rozvíjať to, čo dnes poznáme ako „stredomorskú kuchyňu“.
Ako sa svet začal viac prepájať, história jedla dostávala globálnejšiu podobu. Priemyselná revolúcia v 18. storočí spôsobila revolúciu v preprave potravín. To uľahčilo obchodovanie a distribúciu ingrediencií medzi kontinentmi. To viedlo k fúzii kuchýň, ako napríklad spojenie mexických a amerických chutí v kuchyni Tex-Mex.
Najstaršie potraviny v dnešnej kuchyni
Svet jedla sa neustále mení a denne sa objavujú nové jedlá a kulinárske trendy. Hoci je svet modernej kuchyne plný života a inovácií, existujú pokrmy, ktoré zostávajú nadčasové – jedlá, ktoré sú súčasťou kuchyne už po stáročia. Tu sú niektoré z najstarších jedál, ktoré si ľudia vychutnávajú dodnes.
Syr – Považuje sa za jednu z najstarších potravín, ktoré sa konzumujú dodnes. Dôkazy o výrobe syra pochádzajú z obdobia pred viac ako 4 000 rokmi. V priebehu stáročí sa v rôznych kultúrach vyvinuli jedinečné techniky výroby syra, ktoré viedli k ich dnešnej širokej škále. Syr si obľúbili ľudia na celom svete, od krémového syra brie až po ostrý čedar.
Pivo – podobne ako syr sa vyrába už tisícky rokov. Dôkazy o výrobe piva siahajú až do obdobia 4500 rokov pred naším letopočtom, čo z neho robí jeden z najstarších nápojov na svete. Pivo prešlo počas tisícročí mnohými vývojovými zmenami, od zakaleného a kyslého až po číre a svetlé.
A hoci sa niektoré staroveké recepty možno stratili, pivo zostáva obľúbeným nápojom, ktorý si dnes vychutnávajú milióny ľudí. Tradičným slovenským receptom, ktorého súčasťou je pivo, je napríklad pečený bravčový bôčik na pive.
Med – najstaršie objavené chovy včiel pochádzajú z obdobia 7 000 rokov pred naším letopočtom. Med má nespočetné množstvo využití, od sladenia dezertov až po hojenie rán, a vďaka svojej všestrannosti je základom kuchýň na celom svete. Jeho prirodzená sladkosť tiež pomáha osloviť širokú škálu chutí, od detí až po dospelých.
Chlieb – Je po stáročia základom mnohých jedálničkov. Dôkazy o výrobe chleba pochádzajú z obdobia 3500 rokov pred naším letopočtom a v priebehu vekov zostal neodmysliteľnou súčasťou mnohých kultúr. Má množstvo podôb – jednoduchý biely bochník alebo zložitejšia focaccia.
Víno a jeho vývoj
Víno je obľúbeným nápojom už tisícky rokov a jeho história je plná zaujímavých príbehov a tradícií. Od prvopočiatkov sa víno vyrábalo z prírodných zdrojov s využitím vynaliezavosti.
Najstaršie známe dôkazy o výrobe vína sú z obdobia približne 6 000 rokov pred naším letopočtom z územia dnešného Gruzínska. Víno sa vyrábalo lisovaním divého hrozna a prelievaním šťavy do kvasných nádob.
Staroveké nádoby nájdené v blízkosti Gruzínska boli pozitívne testované na prítomnosť kyseliny vínnej, čo je význačný znak kvaseného nápoja. Je pravdepodobné, že išlo o prvé víno vyrobené ľuďmi.
Starovekí Egypťania boli vo výrobe vína mimoriadne sofistikovaní a vyvinuli pokročilejšie metódy, ako napríklad zrenie vína v hlinených nádobách, používanie zmesí rôznych druhov hrozna a pridávanie korenín na dochutenie. Rané egyptské vína boli zvyčajne vyhradené pre vyššiu vrstvu a dostupné len pre bohatých.
V starovekom Grécku a Ríme bolo víno základnou súčasťou každodennej stravy. Grécke vína sa vyrábali zo stoviek odrôd hrozna, zatiaľ čo Rimania ako prví zdokonalili techniku destilácie a vyrábali vína s vyšším obsahom alkoholu.
Výroba vína sa v stredoveku dostala aj do Európy. Veľký vplyv na jeho výrobu malo kresťanstvo. V miernom podnebí sa budovali kláštory a vinohradníctvo sa pre mnohé z nich stalo výnosným podnikaním. Začali vyrábať veľké množstvá vína, ktoré sa používalo pri náboženských obradoch.
V súčasnosti prešla výroba vína od svojich dávnych začiatkov dlhú cestu. S rozvojom industrializácie, dopytu spotrebiteľov a moderných technológií sa výrazne zlepšili techniky a kvalita výroby. V súčasnosti existujú stovky vinárskych krajín a tisíce vinárstiev, vďaka čomu je tento nápoj dostupný pre všetkých.
Horčicové experimenty
Horčica sa vyrába z rovnakých surovín už tisícky rokov. Kedysi bola skôr liekom, dnes je neodmysliteľnou prílohou k mäsu. Základom výroby sú horčicové semená a voda, kyslú chuť a zároveň trvanlivosť jej dodáva ocot.
Napriek jednoduchému zloženiu existuje neuveriteľné množstvo druhov horčice: sladšia alebo ostrejšia, z bielych, hnedých alebo čiernych horčicových semien, pomletých alebo len jemne prelisovaných, ochutená kurkumou, estragónom, feferónkami, chrenom, kôprom či inými prísadami.
Dvadsiate storočie bolo storočím laboratórnych experimentov s jedlom a nevyhla sa im ani táto skvelá pochutina. Napriek rovnakým surovinám by človek určite spoznal rozdiel medzi dnešnou horčicou a tou spred sto alebo päťdesiat rokov, kedy sa u nás začala vyrábať.
Prababička dnešnej horčice sa nevyhla konzervačným látkam a chemickým prísadám, ktoré sú dnes už pri väčšine výrobkov minulosťou.
Nezrelý kečup
Kečup vďačí za svoj vznik v 19. storočí spojeniu anglickej tradície zeleninových omáčok a rastúcej popularity paradajok v Amerike. Vyrábal sa z nezrelých paradajok, takže bol vodnatý a riedky.
Prielom prišiel vtedy, keď sa na jeho výrobu začali využívať zrelé paradajky s prídavkom octu. Napriek intenzívnym snahám presadiť na trhu viacero druhov kečupov s rôznymi príchuťami podobne, ako pri horčici, ostal na celom svete populárny len jeden klasický kečup.
Je bohato využívaný v ázijskej kuchyni, Američania si bez neho nevedia predstaviť život, spája sa s talianskou kuchyňou. Aj preto ho dnes možno považovať za symbol miešania kultúr, akési kulinárske esperanto.
Margaríny z hovädziny
Margaríny sú s nami už vyše 160 rokov. Prvý margarín vyrobili vo Francúzsku kvôli zásobovaniu armády z hovädzieho loja. Meno dostal podľa perlovej farby, po grécky „margaritari“.
Neskôr sa živočíšne tuky začali dopĺňať rastlinnými olejmi, až ich v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia nahradili úplne. Aj história margarínov má svoje tienisté stránky. Počas druhej svetovej vojny, v čase nedostatku potravín, sa mastné kyseliny vyrábali priemyselne.
Z tohto obdobia pochádza aj fáma o „výrobe z ropy“, ktorej sa margaríny doteraz celkom nezbavili. Súčasné margaríny sa vyrábajú z rôznych kvalitných rastlinných olejov a tukov. Používajú sa na natieranie pečiva, na pečenie a najnovšia generácia aj v teplej kuchyni na rýchle varenie namiesto oleja.
Okrem chuti sa stali margaríny v minulom storočí aj nositeľmi zdravotných benefitov. V šesťdesiatych rokoch vznikol prvý margarín s polovičným podielom zdraviu prospešných nenasýtených mastných kyselín.
Dnes kvalitné margaríny majú vysoký obsah polynenasýtených mastných kyselín omega 3 a omega 6, až o 70 % menej nasýtených mastných kyselín ako maslo a nutrične nevýznamné množstvo transnenasýtených mastných kyselín.
Publikováno: 4. 4. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
