Malý syn zamkol otca na balkóne a nechcel ho pustiť dnu. To čo sa stalo potom vás úplne dostane.

“Keď som dal svojmu synovi obed, nechcel jesť. Moja trpezlivosť pretiekla, tak som mu to nariadil rozkazom a šiel si na balkón zapáliť. Bolo to v zime, tak na mňa syn zavolal, nech zavriem dvere, že je mu chladno. Lenže novo urobené balkónové dvere nejdú zavrieť zvonku, preto som mu povedal, nech ich zvnútra zavrie sám … “

“Môj malý Matyáš ma poslúchol a zavrel ich. Akonáhle ale zistil, že nemám šancu sa k nemu dostať, zapol si televíziu a ja som ho prestal zaujímať.

Klopal som, prosil, aby mi otvoril. On sa vždy len usmial a ďalej v pokoji sledoval rozprávky. Načo som teda začal vyjednávať. Povedal mi, že mi otvorí jedine, keď nebude musieť jesť. Ja som sa ale nevzdával a nechcel som sa nechať takto ponížiť, začal som teda búchať do dverí a nadávať, nech mi okamžite otvorí! Stále sa len smial a posmieval sa mi. Ohromná sranda, že? Lenže mne vonku v krátkom tričku do smiechu príliš nebolo.

Poriadne som buchol znovu do dverí a povedal mu, že keď mi neotvorí, dostane výprask! Matyáš sa toho zľakol, už by mi otvoril, ale bál sa, že dostane na zadok. Ďalšie rokovania o tom, že keď mi otvorí, nič sa mu nestane, trvali ďalších 20 minút. Ľudia z okolitých domov sa na mňa museli pozerať ako na blázna.

Nakoniec ma nič iné nenapadlo, než si mobilom zavolať na našu domácu pevnú linku, zmeniť tón hlasu a chcieť ma k telefónu. Matyášek však odpovedal, že som na balkóne a k telefónu nemôžem. Na to som mu odpovedal, že viem o tom, ako svojho otca na balkóne zamkol.

Matyáš sa zdesene spýtal, ako to môžem vedieť? Povedal som mu, že som Boh a viem všetko, aj to, že otecka hnevá a nechce jesť. Na druhej strane bolo chvíľu ticho, potom sa ma jemným hláskom spýtal, či ja ako Boh môžem zariadiť, aby nedostal na zadok.

Síce sa mi to veľmi nepáčilo, ale na druhú stranu, v túto chvíľu som bol Boh a ten je predsa milosrdný, tak som mu to sľúbil. Akonáhle telefón položil, prišiel mi otvoriť, sadol si k stolu a konečne začal jesť. O tom ako ma zamkol, som už necekol ani slovo, len som si k nemu prisadol a spýtal sa ho, ako mu chutí? Dobre ocko, povedal a po chvíľke ešte dodal – volal mi Boh. A čo ti povedal? Že nemáš toľko fajčiť!