Hazel Gaynor – Dievča z Tinanicu
Kniha o lodi, ktorú pozná každý. O dievčati, ktoré chcelo začať nový život v novom svete. Kniha o skutočnej udalosti, ktorá ovplyvňuje už stáročie niekoľko generácií.
Hazel Gaynor pochádza z Anglicka, no posledné roky žila v Írsku s manželom, deťmi a mačkou. Má veľmi dynamický život. Rada zostáva v kontakte s čitateľmi, najmä cez sociálne siete. Hazel je spisovateľka na voľnej nohe. Kniha, Dievča z Titanicu, je jej prvotina.
Anotácia
Písal sa rok 1912, keď sa vtedy ešte len sedemnásťročná Maggie rozhodla odísť z Írska do Ameriky. Odchod bol pre ňu obzvlášť ťažký, pretože v Írsku nechala svoju veľkú lásku, Séamusa. Spolu s ňou vycestovalo z malej farnosti celkovo štrnásť ľudí.
Všetci sa nalodili na Titanic v očakávaní nezabudnuteľnej cesty na najúžasnejšej lodi tých čias. V tej chvíli ešte netušili, že čoskoro sa táto plavba premení na tragédiu, ktorá si vyžiada stovky obetí a tých, čo prežijú, poznačí na zvyšok ich života.
Trvalo ďalších sedemdesiat rokov, kým bola Maggie schopná znova o tejto katastrofe hovoriť. Keď však videla, že jej pravnučka potrebuje pomoc a inšpiráciu pre svoju ďalšiu žurnalistickú kariéru, rozhodla sa vyrozprávať jej svoj príbeh z Titanicu.
Grace ho poslala do novín a nechtiac tým spustila lavínu udalostí, ktoré nakoniec viedli k odhaleniu jedného z najromantickejších a zároveň najtragickejších príbehov našich čias.
Autorku inšpirovala udalosť, ktorá je nám isto známa. Stačí povedať Titanic a všetkým sa vynára v mysli majestátna loď, kruté ľudské osudy, zničené životy tých, čo prežili. Čo ma viedlo k čítaniu Dievča z Titanicu?
Už na začiatku som vedela, ako kniha skončí, no i tak ma lákala. Nevedela som, čo mi môže Maggie, hlavná hrdinka ponúknuť. V knihe je písané, že autorka bola inšpirovaná skutočnými príbehmi Írskej skupiny.
Skutočne existovala mladá dáma, ktorá sa vracala do kajuty po svoj nový klobúk. Dáma, ktorá oslavovala na lodi svoje narodeniny. Dáma, ktorej stevard pomohol a zachránil jej život.
Počas čítania som mala veľmi zvláštny pocit. Priznám sa, že po dočítaní som veľa premýšľala. Tematika Titanic ma zaujímala už pred tým. O to viac som túto knihu mala rada, pretože to nebol iba bezduchý zhluk slov.
Bol to odkaz, ktorý aj vďaka týmto stranám bude žiť naďalej v našich srdciach a mysliach. Odkaz, vďaka ktorému budú ďalšie generácie vedieť, že sa loď potopila a ovplyvnila tak tisíce či státisíce ľudských životov.
Kniha je rozdelená na niekoľko častí, vďaka ktorým môžeme pozorovať príbeh z paluby lode v roku 1912, rozprávanie z New Yorku z roku 1912, prípravu írskej skupiny pred nalodením či rozprávanie začínajúcej novinárky Grace z roku 1985, ktorá odhalila úžasný príbeh silného dievčaťa. Príbeh sa stáva detailnejším pre listy, ktorými je okorenený dej.
Na začiatku každej časti je telegram, ktorý pochádza zo skutočnej korešpondencie, ktorá bola odoslaná.
Dievča z Titanicu by som odporučila najmä romantickým ženám, či ľuďom, ktorí sa o loď aktívne zaujímajú. Nájdeme tu skrytú romantiku ale aj odhodlanie ľudí, ktorí chceli prežiť. Určite by som po knihe siahla v psychickej pohode, pretože hoci sa číta prakticky sama, nie je jednoduchým čítaním.
Najviac sa mi páčila myšlienka osudovosti, na ktorú kniha poukazuje. Žiadna z otázok nezostala nevypovedaná. Všetko sa napravilo a hoci nie všetko sa šťastne skončilo, skončilo sa to tak, ako to malo byť.
Niekedy ten koniec bol rýchly, inokedy naši hrdinovia museli prežiť celý život, aby sa isté veci vyriešili. Práve to bolo na knihe až desivé, pretože život taký skutočne je.
Autorka nezabúda knihu obohatiť reálnymi ľuďmi a reálnymi príbehmi, ako napríklad kňaz, ktorý na palube lodi fotografoval. Vtedy ešte nikto netušil, akú hodnotu budú mať tie fotky a aké mal šťastie, že jeho plavba nebola plánovaná cez Atlantik.
Najdôležitejšou postavou pre mňa bol Harry. Vidieť svet jeho očami bolo veľmi zvláštne, ale príjemné. K cestujúcim v najnižšej triede sa správal tak, akoby sa správal k bohatej kaste. Nerobil rozdiel, o čo viac si získal moje sympatie. Riskoval svoj život, aby pomohol slečne, do ktorej sa zamiloval a jej skupine.
Nemyslel na seba a presne za toto si získal miesto v mojej mysli. On bol osobnosť a hoci si môžeme myslieť, že jeho život bol nešťastný a samotársky, vždy to bol Šťastný Harry. To, čo sme sa dozvedeli na konci knihy ma však dojalo. Už len kvôli nemu a jeho životnému rozprávaniu musíte po knihe siahnuť.
Obálka knihy nápadne prezrádza, o čom príbeh je (aké prekvapivé :)). Či je žena na obálke naša Maggie, doteraz neviem. Osobne sa mi páči vizuál viac, než obálka knihy The girl who came home, čo je originálna kniha.
Samotný dej knihy, hoci nám je všetkým jasný, ma však niekoľkokrát prekvapil. Koniec ma úplne dostal, pretože som nečakala také rozuzlenie príbehu.
Ako Kildare Nationalist píšei v knihe: „Malá pokladnica ľúbostných príbehov s niektorými nečakanými zvratmi, ako sa odvíja k záveru.“ Ani si neviete predstaviť, ako sú pravdivé tieto slová. Zabudnite na to, že vám kniha už nemá čo ponúknuť. Ukrýva v sebe toho veľa.
Kniha Dievča z Titanicu sa mi zaryla pod kožu. Opäť jedna z mojich 24 hodinoviek. Musela som zistiť, ako sa skončí. A hoci boli začiatočné opisy miesta, deja a našich postáv pre mňa trochu menej zaujímavé, tento pocit vo mne zmenila a dokázala, že za to skutočne stojí.
Jej najväčším plus je však to, že ju písal sám život. A hoci opisuje veľké nešťastie v ľudskej histórií, našepkáva nám, že obeťami ľadovej vody boli všetci cestujúci. Aj napriek tomu, že prežili. Po noci, kedy sa potopil Titanic začali žiť svoje nové životy.
Publikováno: 21. 10. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
