Ochota odpúšťať je životný postoj. Odpusťte a choďte ďalej. Prepustite samých seba z väzenia.
„Ten, kto je slabý, nikdy nedokáže odpustiť.
Odpustenie je znakom sily.“
(Mahátmá Ghándí)
Každý z nás už v priebehu života okúsil deštruktívnu kritiku, zlé zaobchádzanie, nevrlosť, drzosť, urážky, neférovosť, zradu, podraz a neúprimnosť od iných ľudí. Takéto situácie sú síce bolestivé, ale sú súčasťou našich životov. Podstatné teda je, ako dlho nám potrvá prekonať túto situáciu a vyrovnať sa s ňou. To je o nás, je to naše rozhodnutie, náš postoj.
Musíte uzavrieť minulosť na to, aby ste sa mohli venovať budúcnosti. Ak v sebe živíte hnev, nenávisť a túžbu po pomste, zabíjate v sebe energiu, ktorú by ste mohli zamerať na činnosti vedúce k naplneniu cieľa. Zotrvávanie v minulosti odčerpáva vašu energiu a okráda vás o silu. Navyše, je to minulosť a tú už nezmeníte. Jediné, čo môžete zmeniť sú vaše myšlienky o danej záležitosti a vás postoj k nej.
Odpúšťanie je výlučne sebecký čin. Nemá vôbec nič spoločné s tým druhým. Odpúšťate druhým, aby ste sa vy sám / sama emocionálne oslobodili a nemuseli už viac za sebou ťahať tú batožinu.
Tým, že niekomu neodpustíte, sa pre danú osobu nič nezmení, vy ste tou osobou, ktorá sa trápi. Pokiaľ v sebe budete živiť zlosť a nenávisť, nikdy sa vám nepodarí zabudnúť.
Odpustiť znamená prepustiť samého seba z väzenia. Je to nový spôsob videnia a cítenia.
Ak vás predsa len pochytia stavy, že nedokážete alebo nechcete odpustiť a vyhodiť to z hlavy prirodzene, urobte to umelo. Povedzte si, že to tak malo byť, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Hľadajte v tom to kľúčové pre vás. Hľadajte ponaučenia. Ten kto vám ublížil, vám vlastne pomohol. Niečo vám to o vás povedalo, niečo ste sa o sebe dozvedeli a máte z toho pre seba kľúčové ponaučenie. Uvedomte si, že ukrivdený človek nikdy nezvíťazí, pretože sa snaží zmeniť minulosť.
‚Neubližuje nám samotná záležitosť,
ale naša reakcia na ňu.‘
Každý z nás pociťuje v živote bolesť, to je v poriadku, ale nie je v poriadku, ak v sebe živíte nenávisť a odpor. Ak táto bolesť prerastá do sebaubližovania a sebatrýzne. Nenávisť, odpor totiž problémy nevyriešia, ale pridajú do ohňa benzín. Rovnako ako pomsta. Odpustiť znamená skutočne sa vzdať pocitov nenávisti a odporu – kvôli sebe, nie kvôli niekomu inému.
Skutočné odpustenie znamená úplne zmazať minulosť. Ak niekomu odpustíte, ale nezabudnete, to nie je odpustenie. Pravé odpustenie znamená, že pokiaľ si na danú vec v budúcnosti spomeniete, už vám to bude ľahostajné. Ak odpustíte, ale nezabudnete, ste to vy, koho týrate. Odpustenie nie je pocit, ale vedomá voľba, vaše vedomé rozhodnutie.
Psychológ Fred Luskin, ktorý pracuje na Stanfordskej univerzite na projekte ‚Odpúšťanie‘, píše o schopnosti odpúšťať v knihe Forgive for Love. Luskin zistil, že keď sa ľudia naučia častejšie ‚prepáčiť‘, sú spokojnejší a majú pevnejšie zdravie:
- 1. Ľudia, ktorí častejšie odpúšťajú, hlásia menej zdravotných problémov
- 2. Ľudia, ktorí zo svojich problémov vinia ostatných, častejšie trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami a rakovinou
- 3. Ľudia, ktorí v sebe živia nenávisť a odmietajú odpúšťať, vykazujú negatívne zmeny v krvnom tlaku, svalové napätie a oslabenie imunitného system
- 4. Ľudia, ktorí si predstavia, že by tomu, kto sa ich nejak dotkol, odpustili, pozorujú okamžité zlepšenie fungovanie kardiovaskulárneho, svalového a nervového system
- 5. Ľudia, ktorí sa naučia odpúšťať, menej prenasleduje stress a jeho fyzické prejavy
Skutočné odpustenie znamená úplne zmazať minulosť. Ak niekomu odpustíte, ale nezabudnete, to nie je odpustenie. Pravé odpustenie znamená, že pokiaľ si na danú vec v budúcnosti spomeniete, už vám to bude ľahostajné. Ak odpustíte, ale nezabudnete, ste to vy, koho týrate. Odpustenie nie je pocit, ale rozhodnutie.
- Odpustenie sa týka minulosti.
Znamená to, že niekomu nepočítame nejaký dlh, hodíme za hlavu to, čo nám ten druhý spôsobil. Na odpustenie stači JEDEN. - Zmierenie sa týka prítomnosti.
Dôjde k nemu, keď sa ten druhý ospravedlní a príjme odpustenie. Na zmierenie je treba DVOCH. - Dôvera sa týka budúcnosti.
Týka sa jednak toho, čo ste ochodtní znova riskovať, aj toho, čomu sa otvoríte. Ten druhý vám musí svojim konaním dokázať, že si dôveru zaslúži, kým mu ju opäť dáte.
„Pokiaľ dotyčnej osobe neodpustíte,
bude zaberať priestor vo vašej mysli“
(Isabelle Holland)
Ak skutočne chcete byť šťastní, musíte sa naučiť odpustiť týmto štyrom skupinám ľudí – rodičom, intímnym partnerom, všetkým ostatným a sebe.
ÚLOHA: Urobte si zoznam troch až piatich ľudí, na ktorých ste stále nahnevaní a ktorým ste doposiaľ neodpustili za to, že vám v minulosti ublížili. Potom pri každom mene povedzte: „Rozhodol/dla som sa nechať túto vec tak a odpúšťam (doplňte meno) všetko, čo sa stalo.“ Uvidíte, že už po vyslovení týchto slov sa budete cítiť oveľa lepšie. Toto je však len začiatok. Nazývam to „nádych“ pred skutočným odpustením. Skutočné odpustenie si vyžaduje viac času a hlbšiu analýzu.
Ak ste v tejto chvíli skutočne rozhodnutí odpustiť, napíšte danej osobe alebo sa porozprávajte. Ako nato, nájdete nižšie (spracované podľa knihy Briana Tracyho a Christiny Tracy Steinovej Pobozkajte žabu!).List môžete napísať na papier alebo ako e-mail.
List rodičom:
Napíšte list svojim rodičom a vymenujte v ňom každú jednu vec, ktorá vás v minulosti urobila nešťastnými alebo vás trápila, keď ste vyrastali. List môžete začať slovami: „Chcel/a by som Vám odpustiť nasledujúce veci:________________ .“ Zakončiť ho môžete slovami: „Všetko Vám odpúšťam. Mám Vás rád/rada a želám Vám všetko dobré.“
Ak ste so svojimi rodičmi v kontakte, vaše rany môže zahojiť aj to, že si s nimi sadnete a zistíte priamo od nich, čo ich viedlo k tomu, že niečo také povedali alebo urobili. Môže vám to pomôcť zmeniť pohľad na danú situáciu. Pochopenie zmýšľania a pohnútok našich rodičov často úplne zmení naše pocity z určitého zážitku.
Vyvarujte sa však všetečných otázok a obvinení, aby vaši rodičia nemali pocit, že na nich útočíte, a nezačali sa brániť. Psychoterapeutka Christina Tracy Stein odporúča, aby ste rozhovor s rodičmi začali vysvetlením svojich vlastných pocitov. „Skúmal/a som svoje pocity a uvedomil/a som si, že cítim: __________________. Pamätám si, že takýto pocit som mal/a, keď sa stalo __________________. Pomohli by ste mi pochopiť, čo sa vtedy stalo, aby som dokázal/a lepšie porozumieť sebe?“ Nech je ten rozhovor o vás, nie o nich.
List intímnemu partnerovi/partnerke alebo expartnerovi/expartnerke:
Začnite oslovením partnera. Potom nasleduje úvodný odsek: „Náš vzťah/manželstvo sa, žiaľ, nevydaril/o. Prijímam však plnú zodpovednosť za svoj podiel viny na všetkom, čo som urobil/a alebo neurobil/a a čo viedlo k jeho stroskotaniu.“
V jadre listu napíšte: „Okrem toho Ti odpúšťam všetko, čo si urobil/a alebo povedal/a, čo ma zranilo.“ V tomto bode vymenujte každú jednu vec, ktorú váš partner kedy urobil a ktorá vás stále hnevá.
Záverečná veta je jednoduchá: „Želám Ti všetko dobré.“
Verte, že v momente, keď vaša ruka pustí list do schránky alebo odošle e-mail a keď si uvedomíte, že to už nevrátite späť, pocítite, akoby z vás niekto sňal obrovské bremeno. Budete sa cítiť šťastní a vyrovnaní.
Zmyslom napísania listu je vaše osobné oslobodenie. Preto by ste mali v liste vyjadriť všetky svoje myšlienky a pocity týkajúce sa vzťahu. Potom by ste mali list odoslať bez očakávaní akejkoľvek odpovede. Nerobte si starosti s tým, ako to bude pochopené. List nepíšete kvôli tomu druhému človeku. Píšete ho kvôli sebe.
Publikováno: 29. 1. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
